BRATISLAVA. Ako by dopadol prieskum, keby sa ľudí pred mäsiarstvom pýtali, koľkí sú vegetariáni? Alebo keby anketári zisťovali podporu politickej strany na podujatí, ktoré strana organizuje a výsledky by vzťahovali pre celé Slovensko?
Aby bol prieskum dôveryhodný, musia sa prieskumné agentúry riadiť overenými vedeckými postupmi. Inak by mohli dáta ľahko skresľovať.
V najbližších mesiacoch bude vychádzať množstvo predvolebných prieskumov, ktoré môžu byť dôležité aj pre rozhodovanie voličov v septembrových predčasných voľbách.
Denník SME preto oslovil viaceré prieskumné agentúry a pripravil otázky a odpovede o tom, ako prieskumy volebných preferencií vznikajú a na aké veci si treba dávať pozor pri čítaní ich výsledkov.
V článku odpovedáme na otázky:
- Prečo majú prieskumy väčšinou tisíc respondentov? Stačí to?
- Ako to, že agentúry prichádzajú s rôznymi výsledkami?
- Aký je rozdiel medzi voličskými preferenciami a volebným modelom?
- Ako vyberajú agentúry respondentov?
- Môžu agentúry platiť ľuďom za účasť na prieskume?
- Čo je štatistická chyba, interval spoľahlivosti a prečo na nich záleží?
- Ovplyvňuje výsledky prieskumu to, kto ho objednal?
- Čo by som mal o prieskume vedieť?
1. Prečo majú prieskumy väčšinou tisíc respondentov? Stačí to?
Prieskumné agentúry zväčša pracujú s odpoveďami približne od tisíc ľudí. To, aká veľká je celá populácia, pritom dôležité nie je. Aj v osemdesiatmiliónovom Nemecku bežne využívajú tisícovú vzorku, hovorí Mikuláš Hanes z prieskumnej agentúry NMS Market Research. Je to kompromis medzi presnosťou a nákladmi, vysvetľujú agentúry.
Výsledky každého prieskumu totiž ovplyvňuje štatistická chyba. Pri tisíc ľuďoch vzniká štatistická chyba okolo troch percentuálnych bodov. Ak by bola vzorka dvojnásobná a pýtali by sa dvetisíc ľudí, štatistická chyba by sa zmenšila len o niekoľko desatín percentuálneho bodu a zároveň by narástli náklady, vysvetľuje Hanes.
,,Robili sme už prieskum s asi 70-tisíc účastníkmi, ale ekonomicky je to neúnosné,’’ spomína Hřích.
Podstatné je, aby bola vzorka reprezentatívna a odzrkadľovala rozloženie spoločnosti. Potom sa jej výsledky môžu zovšeobecňovať aj na celú populáciu. To agentúry zabezpečujú kvótami, ktoré tvoria na základe údajov o rozložení populácie zo Štatistického úradu. Sledujú napríklad pohlavie, vek, kraj, veľkosť miesta bydliska, národnosť či vzdelanie respondentov a tieto charakteristiky tiež navzájom krížia.
,,Nemôžu byť napríklad všetci vysokoškolsky vzdelaní len z Bratislavy,’’ upresňuje Hanes.
Aj pri vzorke menšej ako tisíc respondentov by mohol byť prieskum s pomocou kvót reprezentatívny. Výsledky prieskumov sa však často triedia a dáta sa interpretujú napríklad aj podľa toho, ako by volili ľudia z jednotlivých regiónov a tým sa vzorka ešte zmenšuje, hovorí Hřích.
2. Ako to, že agentúry prichádzajú s rôznymi výsledkami?
Ako môže byť v takmer rovnakom čase v agentúre AKO podpora SaS okolo osem percent a vo Focuse len okolo päť?
Konkrétne výsledky prieskumov rôznych agentúr sa môžu líšiť. Podstatné je preto sledovať skôr intervaly, v ktorých sa strany pohybujú, a trendy jednotlivých agentúr v čase, radí Hřích.
Odchýlky vo výsledkoch spôsobuje napríklad rozličný spôsob zberu dát. Osobne, telefonicky a online oslovujú totiž agentúry mierne odlišný typ populácie.
