PETROVANY, ROŠKOVCE, KOJATICE. "Podmylo mi dom a už ho nebolo. Počula som puknutie v stenách a rýchlo som utekala pred vodou aj s dcérou. Boli sme bosé, nič sme si nestihli zobrať. Odvtedy nemám dom, bývam v unimobunke," opisuje pani Mária (pozn. redakcia má jej celé meno), ktorú všetci od mala volajú Cica. Má 58 rokov a býva osem kilometrov južne od Prešova, v Petrovanoch – lokalite, ktorú často postihujú záplavy.
Storočná voda a vyschnutá studňa
Cicu stretávame, keď kráčame ulicami obce. Pri kraji cesty sa rozpráva so skupinou ďalších žien. Stoja tesne pri sebe a utešujú jednu z nich. Nedávno jej zomrela blízka osoba. Keď sa predstavíme a povieme, prečo sme do Petrovan prišli, Cica okamžite reaguje a ukazuje na dom za seba.
„Máme záplavy, ale studne nám vysychajú,“ krúti hlavou. „Tu býva moja dcéra. Teraz dala namontovať vodovod do domu, pretože jej vyschla studňa.“ O svoj dom Cica prišla počas veľkej záplavy storočnej vody v roku 2010.
Aj takéto podoby má zmena klímy, ktorá najviac postihuje zraniteľné skupiny obyvateľstva - komunity, ktoré sú podľa Svetovej banky najmenej schopné pripraviť sa a zotaviť sa z vĺn horúčav, zo zlej kvality ovzdušia, sucha či záplav.
Storočná voda, ktorá pripravila Cicu o bývanie, nebola v Petrovanoch ojedinelým prípadom. „Naposledy tu boli záplavy pred dvoma rokmi po dlhotrvajúcich dažďoch, keď už pôda nebola schopná vsakovať vodu. Tá sa často dostala aj do obydlí, na pozemky,“ opisuje Michal Petruch, terénny sociálny pracovník, ktorý nás sprevádza a ukazuje nám domy, ktoré počas záplav vytopilo.
Vysvetľuje nám tiež, že rómska komunita je tu premiešaná s majoritou, nie je vzdialená ani oddelená nejakou bariérou, ako sa to deje pri segregovaných osadách.
Ulice obce sú lemované staršími murovanými domami aj novostavbami. Niektorým obyvateľom záplavy narušili aj statiku. "Joj, to keby ste videli, voda išla odvšadiaľ," opisuje staršia pani a názorne rozhodí rukami v záhradných rukaviciach. "Počula som buchot, na dome mi popraskali múry." Ukazuje na roh domu, kde sú krížom praskliny. "V kúpeľni mám v podlahe dieru. Ako mám z dôchodku opravovať základy domu, naozaj neviem. Ani sa toho radšej nechytám, lebo sa to rozpadne."
To, že je v okrese Prešov so záplavami problém, nám potvrdzuje aj Ľuboš Kovács, s ktorým sme sa rozprávali v Bratislave ešte pred cestou na východ Slovenska. Spolupodieľal sa na tvorbe Atlasu rómskych komunít. Z 32 obcí v okrese presná polovica uviedla, že sa na ich území v dohľadnej minulosti desiatich až dvadsiatich rokov vyskytli záplavy.
"Myslím si, že je to ovplyvnené hospodárstvom, ak sa niekde ťaží drevo alebo sa obrábajú polia, tak tam častejšie dochádza k záplavám. Územie je jednoliate, voda môže tiecť priamo dolu, bez zádržných plôch vo forme stromov alebo kríkov,“ hovorí. Tieto kritériá spĺňajú aj Petrovany, ktoré sa nachádzajú v Košickej kotline a sú obklopené zväčša poľami a kde-tu roztrúsenými skupinkami stromov.
Ako sa stráca podzemná voda
Okrem pôdnych preddispozícií ovplyvňuje výskyt záplav aj klimatická zmena, ktorá spôsobuje intenzívnejšie zrážky a ďalšie extrémy počasia. Spolu vytvárajú nebezpečný začarovaný kruh. Silnejšie teplo a sucho vedú k vyprahnutej pôde. Vysušená pôda následne zvyšuje riziko záplav – keď prší, nedokáže vsakovať vodu dostatočne rýchlo.
Keďže sa prejavy zmeny klímy stupňujú, v budúcnosti budeme mať viac prívalových dažďov aj ďalších extrémnych prejavov počasia, vysvetľuje klimatológ Pavel Matejovič.
„Na jednej strane tu budú výraznejšie suchá a potom častejšie prívalové zrážky,“ približuje.
Petrovany patria medzi veľké obce východoslovenského regiónu. Napriek tomu už dnes ukazujú, ako môže vyzerať blízka budúcnosť aj v iných častiach krajiny. „Povedal by som, že v obci je to s vodou dobre aj zle,“ zamyslí sa starosta Petrovian, Peter Hatok.
Stretávame ho pri budove obecného úradu, ktorý sa nachádza v srdci obce. „Máme 90-percentné pokrytie vodovodu, ale nemôžem sa pochváliť tým, že by sme mali aj na 90 percent napojených ľudí. Stále využívajú svoje studne, či už pre šetrenie, alebo zo zvyku. Problém nastáva, keď sú veľké horúčavy a voda sa v studniach stráca.“
Vysychanie studní začali obyvatelia Petrovian registrovať približne pred štyrmi rokmi. Počas horúčav pomáha aj obec a vodu obyvateľom dováža a do studní dopúšťa. Lenže aj tá sa po čase stratí.
S otázkou, prečo sa na Slovensku stráca podzemná voda, sme sa obrátili aj na Slovenský hydrometeorologický ústav. Hovorca Ivan Garčár vysvetľuje, že v krajine sú hlavnými zdrojmi podzemnej vody zrážky a topiaci sa sneh v jarnom období.
„Ešte pred pár rokmi dokázal v apríli, respektíve v máji sneh vo vysokohorských oblastiach výrazne naplniť zdroje podzemnej vody. V dôsledku teplých zím sa toto dopĺňanie zásob z apríla a mája presunulo už na február a marec,“ vysvetľuje.
Voda sa stratila aj Alexandrovi Balogovi. Nemajú ju, odkedy kopali kanalizáciu.
Pristavili sme sa pri ňom, keď šiel aj s manželkou dovnútra domu, vedľa ktorého zívala jama, vykopaná na vodovodnú prípojku.
„Chodievali sme tri kilometre po pitnú vodu na druhý koniec obce k prameňu. Keď sme nechodili, tak sme kupovali balenú. Z dôchodkov ledva vystačíme na lieky, nieto si ešte stále pitnú vodu kupovať. Keď bude leto – jún, júl, august – opäť nebudeme mať v studni vodu,“ povie a rezignovane rozhodí rukami, v ktorých drží dioptrické okuliare.
V horúčavách sa kazili práčky aj bojlery
Z Petrovian sa presúvame na západ od Prešova, do Roškoviec. Na rozdiel od Petrovian, kde ľudia čerpajú vodu z vlastných studní, tu má väčšina obyvateľov prístup k vode zo studní obecných. Tie predstavujú z betónu trčiace, zablatené pumpy s olupujúcim sa modrým náterom.
Tieto základné zdroje vody v komunite počas leta vysychali. „Stál som hodinu v rade s vedrom. Každý čakal, kým mu voda pomaly nakvapká do nádoby,“ spomína si Dávid Polák, pracovník komunitného centra v Roškovciach, ktoré sú mestskou časťou obce Doľany. Zároveň sú aj segregovanou rómskou komunitou, ktorá je od zvyšku obce oddelená približne tri minúty cestou autom skrz polia.
Na stúpajúcom svahu vidno rôzne typy obydlí, od chatrčí až po novostavby. Stredom komunity tečie z lesa slabý potôčik. Problém s vodou mali počas horúčav aj v nájomných bytoch na kopci, kde vodu nevytlačilo.
„Mala som novú automatickú práčku za vyše 300 eur," rozpráva Denisa Horváthová, ktorá pracuje v miestnej škôlke. „Zhorel v nej motor. Potom som si musela kúpiť už len z bazáru – ručnú, do ktorej som sama nanosila vodu. Pokazili sa nám bojlery, bola to katastrofa. Pamätám si, ako všetci kričali, že nejde voda,“ opisuje a krúti hlavou, zatiaľ čo si nervózne poťahuje lem na ružovom svetri.
Starostka obce Doľany Helena Smoradová nám vysvetľuje, že v lete museli vyhlásiť zákaz prania kobercov. "Vody bolo málo a oni aj tak stále prali," rozpráva nám v budove obecného úradu, ktorý je v majoritnej časti obce.
Pranie kobercov je vraj v Roškovciach nikdy sa nekončiacou činnosťou. Obyvatelia ich vonku prali aj počas toho, ako nám skupinka detí nadšene predvádzala, ako pumpujú vodu zo studní. Niekoľko ľudí vynieslo na ulicu koberec, položili ho na zem, obliali vodou a začali ho kefovať metlami.
Niekoľko vrstiev kobercov na zemi aj na stenách slúži v starých chatrčiach a domoch aj ako izolácia. Naprieč osadou sa síce hadí pás asfaltovej cesty, uličkami medzi domami však vedú chodníky z udupanej zeme. Keď zaprší, ulice sú plné blata a do obydlí sa preto rýchlo donesie špina. A tak ženy vkuse perú. To však s postupujúcou zmenou klímy ohrozuje zdroj vody v komunite.
Aj tých zopár ľudí v Roškovciach, ktorí majú kúpeľňu s prípojkou, zväčša vodu z vodovodu nepijú. Tí, ktorí si to môžu dovoliť, sa pitiu vody z obecných studní vyhýbajú a radšej si kupujú balenú.
„Deti sa sťažujú, že z nej majú črevné problémy. Hygiena chodí na kontrolu vody a dáva do nej chlór, ale priznám sa, že ani my v centre ju nepijeme. Iba prevarenú,“ hovorí Jana Kellnerová, odborná garantka miestneho komunitného centra. Rukou ukáže do rohu na malú kuchynskú linku, na ktorej stojí kanvica.
Z útočiska pasca
Našou poslednou zastávkou sú Kojatice. Tu problémy s kvalitou pitnej vody našťastie nemali. Všetci z malej komunity, ktorú tvorí okolo 180 ľudí, získavajú vodu z jediného zdroja – prameňa pod lesom.
„Nebožtík svokor mi rozprával, že voľakedy si z neho chodievali aj bieli čapovať,“ hovorí nám pani Oľga, ktorú sme stretli na káve v komunitnom centre. Prameň v lete nevysychá, môžu sa naň spoľahnúť. To sa už nedá povedať o dvoch elektrických studniach, ktoré v zime zamrzli a odvtedy nefungujú. Podobne ako v Roškovciach aj tu ľudia vláčia hore-dolu desiatky vedier – aby prali, varili a umývali sa.
Osadu v Kojaticiach tvorí zopár obydlí, umiestnených na kraji lesa. Domy sú tu rôzne. Neobývané, rozostavané kostry, dokončené novostavby striedajú chatrče.
Oproti obydliam je cez cestu pole, na ktorom sa hrajú ufúľané zasoplené deti. Opatrne zbierajú do malých rúčok púpavy. „Pre maminku," povie malý chlapec a hrdo ukáže plnú náruč kvetov. Okolie nosa a úst má od nádchy celé popraskané. „Ráno ich mamy obliekali do čistého," zalomí rukami pani Oľga. „No pozrite sa na nich, sú ako strašidlá. Stále treba prať a prať, je to nekonečný kruh," opisuje unavene.
Z malých piecok, na ktorých mamy varia jedlo a zohrievajú vodu na kúpanie a pranie, sú väčšinou zadymené všetky vnútorné priestory. V letných horúčavách býva vzduch vnútri taký neznesiteľný, že si ľudia radšej vytiahnu matrace von a spia pod holým nebom.
Pani Mária Lichvárová je garantkou miestneho komunitného centra. Vysvetľuje nám, že najväčším problémom miestnej komunity je chudoba a bývanie. Tento jav pritom nie je pre vylúčené komunity ojedinelý, ako opisuje aj publikácia Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Chudobní ľudia naprieč planétou sú nútení usadiť sa v rizikovom teréne, na strmých svahoch hôr, pri riekach v záplavových oblastiach. Útočisko hľadajú v neosídlených lokalitách, v smrtiacom tieni rafinérií, chemických tovární, toxických skládok alebo pri železničných tratiach či diaľniciach.
Nízka kvalita bývania predstavuje pre zraniteľné skupiny obyvateľov ďalšiu guľu na nohe. Neisté a nekvalitné bývanie okrem iného neponúka ochranu pred záplavami alebo extrémnymi teplotami, vysvetľuje aj minuloročná správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. Chýbajúca kanalizácia či manažment odpadu sú zas príčinou prenosu chorôb.
Sudy s pušným prachom
S odpadom sa pasujú aj v Kojaticiach. Pani Lichvárová nám rozpráva, že obyvatelia len nedávno spoločne čistili osadu. „Raz za čas sa dovezie veľkokapacitný kontajner a potom sa hromadne upratuje a aj sa triedia odpady.“ Pani Oľga prikyvuje. „Je to náš odpad, my ho upraceme,“ vyhlási.
Do vylúčených komunít smetiari pravidelne nechodia. Situácia s odpadom je preto automaticky horšia a vznikajú skládky, vysvetľuje Ľuboš Kovács, spoluautor Atlasu rómskych komunít. „Len si predstavte, že by pri majoritnom sídlisku vynášali kontajnery raz za mesiac. Tiež by to spôsobovalo problémy,“ dodáva Kovács.
Počas horúcich letných dní sa však zo skládok stávajú akoby sudy s pušným prachom. Hádam najpálčivejším dôsledkom vyšších teplôt spojených so zmenou klímy je zápach. Teplo a vlhko sú živnou pôdou pre baktérie, pachy sa šíria ďalej. So zápachom často prichádzajú škodcovia. Muchy priťahuje kaziace sa jedlo a hnijúci odpad, nasťahujú sa doň a zamoria horúce hromady odpadu červami.
Olejom nasiaknuté handry, aerosólové plechovky, propánové nádrže, batérie, elektronický odpad a dokonca aj tekutiny do zapaľovačov sa môžu za určitých podmienok samovoľne vznietiť. V najsuchších podmienkach stačí aj jediný ohorok cigarety, aby sa začal ničivý požiar.
Deti sa rodia hluché, vysokého veku sa nedožijú
Zdravotný stav obyvateľov Kojatíc je podľa pani Lichvárovej na podmienky, v ktorých žijú, veľmi dobrý. Ide o malú komunitu s vysokou úrovňou očkovania a pravidelných návštev u lekárov na preventívnych prehliadkach. Raz za čas sa vyskytne aj epidémia svrabu, rovnako ako v Roškovciach. „Väčšinou tu mávame respiračné ochorenia, hlavne v zimných mesiacoch,“ opisuje.
V Roškovciach ale majú úplne inú situáciu. „Registrujeme približne 640 obyvateľov, z toho je asi 350 detí od 0 do 15 rokov," hovorí Jana Kellnerová.
Seniorov v komunite veľa nemajú. Pri otázke, prečo je to tak, sa pani Kellnerová zamyslí. „Na zdravie im vplýva viacero faktorov. Už v prenatálnom veku je plod vystavený neustálemu stresu v tele matky. Deti sa často rodia s vrodenými ochoreniami obličiek alebo sú hluché. Počas života sa chlapi zoderú pri namáhavých kopáčskych prácach a ženy sú vyčerpané neustálym rodením a staraním sa o domácnosť.“
Pani Kellnerová rozpráva o dospelých z komunity, ktorí v mladom veku chodia na dialýzy. Srdcovo-cievne ochorenia môžu byť v kontexte vplyvov zmeny podnebia smrteľné. Zvyšujú totiž citlivosť na tepelný stres, ktorý v ľudskom tele vzniká vo chvíli, keď už organizmus nedokáže znášať vlastné telesné teplo spojené s teplom z okolitého prostredia.
Garantka komunitného centra si spomína na nedávny prípad muža, ktorý mal parazitmi napadnutú pečeň. „Parazity sú tu bežné, vyskytujú sa vši aj blchy. Čo sa týka epidémií, tak okolo roku 2016 sme tu mali svrab aj mumps. Zaočkovanosť a chodenie na prevencie u nás pokrivkávajú, k lekárom idú ľudia veľmi neradi. Čakajú, až pokým situácia nie je naozaj vážna a už nemajú inú možnosť. Boja sa. A často nemajú peniaze na lieky.“
Život ženy vo vylúčenej komunite
Akoby na dôkaz vstúpi počas nášho rozhovoru do komunitného centra tehotná mladá žena, ktorá v rukách drží takmer ročné dieťa. „Potrebovala by som si zmerať tlak. Už od rána mi je zle,“ vysvetľuje.
Po rýchlom meraní tlaku sa zistí, že je nezdravo nízky. Bledá mamička odchádza z centra s balíčkom čaju pre dojčiace ženy a odporúčaním ohlásiť problémy s tlakom pri najbližšej návšteve lekára.
Hneď ako odíde, vystrieda ju staršia pani, ktorá si prišla predpísať nové lieky. Pani Kellnerová promptne dvíha mobil a volá sestričke. Vybaví, že lieky budú pripravené na vyzdvihnutie dnes poobede. Informáciu hlasno opakuje pani, lebo dobre nepočuje. Tá sa poďakuje a vycúva z miestnosti.
Pri poznámke, že to pôsobí, akoby okrem komunitného zastupovali aj centrum zdravotné, pokrčí plecami. „Robíme všetko, čo môžeme. Bežne si sem chodia merať tlak aj predpisovať lieky, niekedy prídu aj s ranami.“
Starostka Helena Smoradová označuje za významné faktory ovplyvňujúce zdravie obyvateľov v Roškovciach alkoholizmus a fajčenie.
„V našej komunite podľahli alkoholu hlavne ženy. Málokto z majority by vydržal taký nápor, aký musia ony znášať denne. Ráno vstaňte, spravte desiatu pre osem detí, urobte raňajky, zožente drevo, prichystajte deti do školy, navarte obed a operte. Potom navarte večeru, umyte deti, uložte ich spať a pritom všetkom sa snažte udržať miestnosť, v ktorej žije pätnásť ľudí, čistú,” vymenúva pani Kellnerová a spoza stola zaplneného štósmi papierov si vymení veľavravný pohľad s kolegyňou, ktorá mlčky prikyvuje.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
