Celé storočia nemala spoločnosť na Slovensku takmer žiadne práva, o ich budúcnosti rozhodovala hŕstka oligarchov a všeobecné volebné právo dostali až v demokracii.
Dnes polovica obyvateľov Slovenska verí demagógom a očakáva, že voľby budú zmanipulované, podľa prieskumov nemá polovica voličov problém s tým, že by im vládla pevná ruka.
Čo sa stalo so slovenskou spoločnosťou? Aký vplyv môžu mať turbulentné zmeny, ktorými prešla za posledné storočie?
V texte sa dočítate:
- Ako hŕstka ľudí ovplyvňovala budúcnosť krajiny a kedy verejnosť dostala prvýkrát právo voliť,
- koľko sa platilo za volebný hlas, ako sa opíjali voliči a manipulovali voľby,
- prečo sa báli dať volebné právo ženám,
- kedy boli voľby povinné a kedy fejkové a prečo nikto neprotestoval.
Odpovedala trojica historikov László Vörös z oddelenia dejín 19. storočia v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, Matej Hanula z oddelenia dejín 20. storočia v rovnakom ústave a Ondrej Podolec z Katedry právnych dejín a právnej komparatistiky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Kedy mohli obyvatelia dnešného Slovenska prvý raz voliť?
Vörös: Do roku 1848 sa o tom veľmi nedá hovoriť, politické práva sa v Uhorskom kráľovstve viazali na stavovské privilégiá, disponovali nimi len šľachta a časť cirkevnej honorácie, tí vysielali svojich zástupcov na uhorský snem, ktorý spolu s panovníkom spravoval monarchiu.
Historik László Vörös z oddelenia dejín 19. storočia v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. (zdroj: Jozef Jakubčo)Čiže ak človek nebol aristokrat alebo biskup, nemal žiadnu šancu ovplyvniť svoju budúcnosť?
Vörös: Boli tu ešte slobodné kráľovské mestá, ktoré takisto vysielali svojho zástupcu na snem. Tých približne štyridsať slobodných kráľovských miest malo však len jeden kolektívny hlas, čiže išlo o zanedbateľný vplyv. Uhorský snem navyše nie vždy aj reálne rozhodoval. Záležalo od toho, aký silný bol panovník a či rešpektoval rozhodnutia snemu. Krajinu vtedy tvorili stolice a na stoličných voľbách sa volili zástupcovia, ktorých vyslali na snem s inštrukciami, no ako hovorím, ich presadenie je už iná otázka.
Našiel sa text slovenskej marseillaisy, ktorý bol utajovaný Čítajte Šľachtic mal volebné právo automaticky?
Vörös: Išlo o statusovú vec, práve to bol fenomén takzvaných sedmoslivkárov, teda schudobnených zemanov. Tí sa životným štýlom a príjmom viac podobali sedliakom ako šľachticom, niektorí aj sami pracovali ako roľníci prípadne zdierali toho svojho jedného nešťastného poddaného. Ale disponovali hlasom.
Volebný sprievod na oleji Jana Němečka. (zdroj: Šarišská galéria, SGP O 306)O budúcnosti krajiny teda rozhodoval sotva zlomok populácie?
Vörös: Áno, a išlo len o dospelých mužov starších ako 20 rokov. Do polovice 19. storočia hovoríme o nejakých 200-tisíc voličoch. Po roku 1848 to bolo približne 800-tisíc, maximum bolo okolo 1,1 milióna v roku 1910. Na voľbách sa reálne zúčastňovali tak tri štvrtiny z nich.
O akých číslach hovoríme?
Vörös: Pri celkovom počte obyvateľov monarchie išlo o päť percent, nanajvýš 6,5 percenta.
Za totality chcel kandidovať, zaplatil za to životom. Zomrel na dlažbe väzenskej cely Čítajte Opiť a podplatiť voliča
Do akej miery bolo Uhorsko v tomto zaostalé? V Európe už vtedy mali vlastné parlamenty, nie?
Vörös: V roku 1848 prišla s revolúciou veľká reforma, zrušilo sa poddanstvo. Prvý raz sa zaviedol pojem občianstva a zrušilo sa stavovsky definované volebné právo, teda prišlo aj rozšírenie volebného práva.
Už sa určovalo na základe majetkového a vzdelanostného cenzu.
Volebné právo mal ten, kto mal istý majetok a odviedol istý objem daní, a takisto tí, ktorí dosiahli vyššie vzdelanie, teda aj učitelia, právnici, notári, lekári, lekárnici.
Stále však nešlo o všeobecné volebné právo.
Politický leták s kritikou vlády z roku 1497, drevorez s bájnymi zvieratami a psami a nemeckým textom, je najstarším dochovaným politickým letákom u nás. (zdroj: Slovenská národná knižnica)Ani oni ešte nevolili tajne, však?
Vörös: Nie, a až do roku 1818 sa volilo aklamačne, teda kolektívne.
Neskôr aklamačné hlasovanie nahradili individuálnym, ale v praxi oba spôsoby bežali paralelne až do roku 1848. V každom prípade, až do roku 1910, kedy boli posledné voľby v monarchii, sa volilo verejne.
Skutočne sa volilo hulákaním a krikom?
