BRATISLAVA. Ministerstvo vnútra pokračuje v neoprávnenom vymáhaní nákladov za štátnu karanténu formou faktúr. Tvrdí to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
O nákladoch mal podľa neho rozhodnúť Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý karanténu nariadil. Minister vnútra Ivan Šimko sa podľa ombudsmana s analýzou Kancelárie verejného ochrancu práv nestotožnil. Po voľbách sa plánuje obrátiť na jeho nástupcu.
"Z analýzy jednoznačne vyplýva, že náklady za karanténu sa v zmysle zákona mali vymáhať v administratívnom konaní a vo forme riadne odôvodneného rozhodnutia. Proti tomu by mohol občan podať odvolanie a rozhodnutie mohlo byť ešte preskúmané súdom, v rámci správneho súdnictva. V zmysle zákona však nie je možné náklady za karanténu vymáhať faktúrami," vyhlásil Dobrovodský.
Ministra vnútra o zisteniach analýzy informoval koncom mája 2023 listom.
Dobrovodský nesúhlasí s argumentáciou MV SR, ktoré považovalo úhradu nákladov súvisiacich s karanténou, predovšetkým poskytovanie stravy, za zmluvný vzťah. Pripomenul, že osoby neboli v povinnej štátnej karanténe dobrovoľne a na základe zmluvy. Neprejavili vôľu sa zmluvne viazať.
"Oni len vykonávali povinnosť, ktorá im bola mocensky nariadená štátom. Aj Ústavný súd SR uviedol, že umiestnenie ľudí v povinnej štátnej karanténe predstavovalo obmedzenie osobnej slobody zo strany štátnej moci," podotkol.
Mrzí ho, že ministerstvo naďalej pokračuje vo vymáhaní nákladov za karanténu súkromnoprávnou cestou, do ktorej už ako verejný ochranca práv nie je oprávnený vstupovať.
Na verejného ochrancu práv, Dobrovodského aj jeho predchodkyňu Máriu Patakyovú, sa od roku 2020 obrátilo väčšie množstvo ľudí, ktorí boli počas prvej vlny pandémie po návrate zo zahraničia umiestňovaní do tzv. povinnej štátnej karantény.
Po skončení karantény im doručovali faktúry na úhradu nákladov spojených s karanténou, ktoré odosielalo ministerstvo vnútra. Často išlo o sumy vo výške niekoľkých stoviek eur.
Ministerstvo vnútra v reakcii uviedlo, že konalo na základe rozhodnutí vtedajšej vlády v súvislosti s pandémiou.
"Za Slovenskú republiku, v mene ktorej Ministerstvo vnútra SR koná, bolo podaných spolu 3208 návrhov na vydanie platobného rozkazu. Príslušné súdy mali posúdiť opodstatnenosť a právny základ uplatňovaných nárokov. Aktuálne je 2159 právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí v prospech Slovenskej republiky," priblížila hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
