“Segregácia komunity sa vie veľmi dobre ukázať na stave infraštruktúry. Keď má napríklad majoritná obec dostupný a aj používaný vodovod a Rómovia vôbec nie, tak to je priamy ukazovateľ segregácie,” hovorí ĽUBOŠ KOVÁCS, ktorý sa spolupodieľal na tvorbe Atlasu rómskych komunít.
V rozhovore sa dočítate aj:
- prečo sú rómske komunity viac koncentrované na východe Slovenska,
- či rastie počet pripojení na vodovod a kanalizáciu,
- ako majú vo vylúčených komunitách vyriešený odpad,
- ako ohrozujú rómske komunity záplavy.
Atlas rómskych komunít si počas rokov prešiel mnohými zmenami a úpravami. Existujú ešte komunity, ktoré sa v najnovšom atlase nenachádzajú?
Áno, ale nie preto, že sa na ne zabudlo. Tieto komunity sú väčšinou také malé, že vtedy netreba infraštruktúrne riešenia, ale sociálno-intervenčné. V praxi ide napríklad o dve-tri chatrče na okraji obce.
Sú rómske komunity rozmiestnené po Slovensku rovnomerne alebo sa to líši?
Rómovia žijú na celom Slovensku. Na východe žijú v koncentrovanejších usadlostiach, vo väčšej miere než na západe, kde žijú skôr rozptýlene medzi majoritou.
Prečo je to viac koncentrované na východe?
Myslím si, že je to dané historickým vývojom. Na začiatku dvadsiateho storočia lokálne podmienky infraštruktúry, výroby a hospodárstva zapríčinili, že majorita neumožnila Rómom sa asimilovať. Ostali vytlačení na okrajoch obcí, kde boli ich služby využívané v hospodárstve alebo sezónnych a manuálnych prácach.
Stále boli súčasťou spoločenstiev, ale pre chudobu ich držali na okrajoch a nevpustili do centier. Na západe sa práve urbanizáciou a industrializáciou, cez továrne, bane, fabriky, mohli rozptýliť. Smerovali do miest a mohli si kúpiť dom v strede obce. Splynuli s obyvateľstvom a často migrovali ešte ďalej na západ.
Do osád smetiari nechodia, Rómovia robia čierne skládky, lebo nemajú na výber Čítajte Ako sa vlastne deje segregácia komunít?
Je to komplexný jav. Štatisticky vieme zmerať, ako segregácia postupuje časovo. Napríklad porovnaním rovnakých obcí zo všetkých troch Atlasov rómskych komunít z rôznych rokov a pozrieť sa, či napríklad narastá počet chatrčí, či sa zlepšuje miera pripojenia k vodovodu alebo kanalizácii.
Ak to chceme skúmať hlbšie, odpovede nám dajú napríklad aj archívne dokumenty o rozhodnutiach o predajoch pozemkov, vysťahovaní Rómov z centra obce do odľahlej časti za riekou alebo potokom – toto spájame hlavne s obdobím pred druhou svetovou vojnou a počas nej.
Vieme teda štatistickým porovnaním atlasov z rôznych rokov zistiť, či sa situácia zlepšila, alebo zhoršila?
Vieme povedať, že sa zlepšuje pripojenie k vodovodu a kanalizácii v obciach, ktoré sa nachádzajú vo všetkých troch atlasoch. Vieme aj to, že sa spomaľuje nárast počtu obyvateľov v týchto lokalitách. Neznamená to, že klesá, ale začína sa približovať takému rastu, aký je u majority.
Rozdiely sa začínajú do istej miery stierať. Vidíme pozitívny trend, ale deje sa v malej miere a pomaly.
Čo všetko musí fungovať, aby sme postupovali?
Aby niečo fungovalo, tak sa o to musí starať štát, samospráva aj komunita. Štát by mal vytvoriť kvalitné legislatívne podmienky, aby sa mohla spraviť intervencia. Obecná samospráva sa musí zapojiť a podporiť projekty, vyčleniť a požiadať o financie, vykonať intervenciu. A nakoniec to aj ľudia musia prijať.
Čiže ak má napríklad obec aktívneho starostu, tak to môže veci posunúť k lepšiemu?
Áno, vidíme to na mnohých prípadoch. Aktívny starosta, ktorému záleží na všetkých obyvateľoch a všetkých berie ako svojich voličov a možno niekedy robí veci aj napriek nezáujmu obyvateľov, dokáže situáciu vo vylúčených komunitách posunúť ďalej. Ale bez podpory štátu a lokálnej komunity to nemusí zvládnuť.
Pod komunitou myslíte majoritu?
Aj majoritu aj minoritu. Samozrejme, majorita môže byť proti. Obecní poslanci neodhlasujú návrhy, lebo majú strach, že ľudia sa vzbúria.
Ale ani lokálna vylúčená komunita nemusí byť danému riešeniu naklonená. Napríklad, keď dovediete vodovod niekam, kde sa k nemu domácnosti nepripoja, pretože to môže byť pre nich z krátkodobého hľadiska finančne náročné. Môžu začať vznikať nedoplatky, keď na to komunita nie je finančne pripravená.
Prechod na iný systém vie byť veľmi ťažký, ak zložky nespolupracujú a neprebieha komunikácia a práca, ktorá má za úlohu prechod uľahčiť.
Spomínali ste, že komunity sú koncentrovanejšie na východe. Zoberme si teda ako názorný príklad okres Prešov, ako je na tom s lokalitami v atlase?
Prešov má v najnovšom Atlase rómskych komunít uvedených 45 lokalít v 32 obciach – čiže v niektorých obciach je viac vylúčených lokalít, napríklad horný koniec a dolný koniec obce. V porovnaní so všetkými obcami v okrese je to viac ako tretina.
Mesto Prešov má tiež vylúčenú lokalitu, ale tá je, dá sa povedať, vnútri mesta.
Ako sú na tom lokality v okrese Prešov s kanalizáciou?
Presne polovica z nich nemá kanalizáciu vôbec dostupnú, takže ju nemôže využívať ani majorita.
Tento problém na Slovensku nie je ojedinelý, najmä na juhu a na východe. Veľa domácností má žumpu alebo domovú čistiareň, odpadovej vody sa však napríklad aj majoritné domácnosti zbavujú tak, že ju vypúšťajú do potokov a na priestranstvá za domami. To má, samozrejme, potom priamy vplyv na kvalitu spodných vôd.
A zase naopak, v lokalitách, kde má aj majorita zavedenú kanalizáciu, vidíme, že ju vo veľkom využívajú aj rómske komunity. V štatistikách však vidíme aj výskyt toho, že ak je komunita vylúčená, tak aj pri prístupnej kanalizácii sa na ňu nemôže z rôznych dôvodov pripojiť.
Keď premostíme na kvalitu pitnej vody, tak ak ľudia nemajú kanalizáciu a vylievajú odpadovú vodu, tá im potom ide priamo do studní, však?
V atlase to síce nemeriame merané, ale rozhodne áno. Kvalitu spodných vôd ovplyvňuje vypúšťanie odpadových vôd, splaškov, ale aj skládky odpadu. Nemusí sa to týkať len Rómov, ale celej lokality.
Čierne skládky často nie sú len o tom, že tam miestni obyvatelia hádžu odpad, keď nemajú viac kontajnerov alebo majú v celej lokalite len jeden veľkokapacitný. Stáva sa, že keď je lokalita vylúčená a vzdialená od centra obce, tak tam často vyvážajú odpad napríklad z rôznych firiem. Nechcú zaplatiť za odvoz a spracovanie odpadu, tak to v noci často vysypú práve blízko vylúčenej rómskej lokality. Potom sa pre túto komunitu problém stáva neriešiteľným.
Veľa obcí stále nemá vybudovanú kanalizáciu a tam je podzemná voda veľmi zaťažená. Ale kým majorita môže mať pripojený vodovod, zo studní berú pitnú vodu ľudia z vylúčených lokalít, ktoré pripojené nie sú. Ľudia žijúci v chatrčiach.
Často sa stáva aj to, že berú vodu z potoka, prameňa alebo artézskej studne. Niekde je neškodlivá, niekde menej škodlivá a niekde je voda úplne nepitná.
A čo záplavy?
Výskyt záplav je v Prešovskom okrese problémom vo všeobecnosti. Z 32 obcí vyznačených v Atlase rómskych komunít presná polovica uviedla, že sa na ich území v nedávnej minulosti desiatich až dvadsiatich rokov vyskytli záplavy.
Myslím si, že je to ovplyvnené hospodárstvom, ak sa niekde ťaží drevo alebo sa obrábajú polia, tak tam častejšie dochádza k záplavám. Územie je jednoliate, voda môže priamo tiecť dolu, bez zádržných plôch vo forme stromov alebo kríkov.
Predtým ste spomenuli veľkokapacitné kontajnery. Ako majú vo vylúčených komunitách vyriešený odpad?
Aj vo vylúčených lokalitách máme záznamy o tom, že ľudia majú pri každom dome vlastný kontajner – ale je to rozhodne v oveľa menšej miere ako u majority. Aj to môže byť práve ukazovateľom vylúčenia.
Ide o domy, ktoré napríklad nie sú legálne skolaudované, zapísané, obývajú ich chudobní obyvatelia. Tam sa väčšinou nachádza aspoň raz-dvakrát ročne veľkokapacitný kontajner. Svojou kapacitou však kontajnery vôbec nemusia byť dostatočné, hlavne keď sú tam odstavené niekoľko dní až týždňov do roka.
Všetko sa robí na obecné náklady. Mestské zastupiteľstvo často schváli úplne základnú pravidelnosť odvozu raz za mesiac, čo kapacitne absolútne nestačí. Len si predstavte, že by pri majoritnom sídlisku vynášali kontajnery raz za mesiac. Tiež by to spôsobovalo problémy.
V lokalitách s veľkým počtom neštandardných obydlí a chatrčí vidíme, že ak sa ľudia nespoliehajú na veľkokapacitný kontajner, ktorý sa ani nemusí pravidelne vynášať, tak je situácia s odpadom automaticky horšia a vznikajú skládky.
Ale ako som už hovoril, nie sú to len Rómovia, čo na tie skládky odpad vynášajú. Ak sa niekde skládka nachádza, tak ju často zneužívajú všetci naokolo.
Ovplyvňuje využívanie veľkokapacitných kontajnerov aj to, že pri niektorých komunitách je zlá prístupová cesta?
To je veľmi dobrý postreh. Samozrejme, ak niekde vedie len chodník alebo blatistá cesta, tak tam s kontajnerom často neprídu.
Problémy s prístupovou cestou sa však stávajú výnimočnými, väčšina lokalít už má spevnenú cestu. Už to obce nehlásia ako pretrvávajúci problém. Ale samozrejme, to, že je cesta nahlásená ako spevnená, ešte nemusí znamenať, že je funkčná za každého počasia.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
