SME

Do osád smetiari nechodia. Rómovia robia čierne skládky, lebo nemajú na výber

Skládky predstavujú zdravotné riziko.

V obci Jánovce viackrát do roka organizujú upratovanie rómskej osady.V obci Jánovce viackrát do roka organizujú upratovanie rómskej osady. (Zdroj: Tomáš Ščuka)

Je to bežná scéna z vylúčenej komunity. Na okraji osady leží čierna skládka. Hromadí sa tam odpad všetkého druhu. V letných horúčavách, ktoré sa so zmenou podnebia stupňujú, predstavuje živnú pôdu pre baktérie a hmyz. Riziko prenosu rôznych chorôb sa zvyšuje.

Marginalizované komunity na Slovensku sú segregované natoľko, že to ovplyvňuje aj ich prístup k službám, ktoré majorita považuje za samozrejmé. Jednou z nich je vývoz komunálneho odpadu. Tým, že mnohokrát žijú na nelegálnych alebo neusporiadaných pozemkoch, smetiari k nim nechodia.

SkryťVypnúť reklamu

V tých „lepších“ prípadoch obec umiestni veľkokapacitný kontajner, ktorý vyprázdni možno raz za mesiac, niekedy aj menej. Udržiavať poriadok v osade je preto takmer nemožné.

„My sme zvyknutí, že v našej dedine každý piatok vyvážajú odpad. Viem, že vo štvrtok večer musím dať kontajnery pred dom, aby ich smetiari zobrali. Koľkokrát sa mi stalo, že som zabudol a nič nám nevyniesli, potom som šomral. No do rómskych osád veľakrát smetiari nechodia vôbec,“ približuje terénny pracovník Tomáš Ščuka, ktorý pracuje na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity a koordinuje terénnych pracovníkov v rómskych komunitách Spišskej Novej Vsi.

Súvisiaci článok Segregácia v praxi: majorita má vodovody, Rómovia nie Čítajte 

Kontajner je plný za pár dní

Keďže jeden kontajner slúži celej komunite, je zvyčajne do pár dní plný. Po zvyšok mesiaca odpad zhromažďujú aj pomimo, nikto ho predsa nechce mať doma. Tak vznikajú veľké komunálne skládky, na ktoré potom z majority ukazujú prstom a dávajú to ľuďom z minority za vinu.

SkryťVypnúť reklamu

„No s čiernymi skládkami nezačali Rómovia, ale samosprávy, ktoré im nedali na výber. Keby vám nikto nevynáša smeti, tiež by ste ich dali niekde inde, len aby ste sa ich zbavili,“ dodáva Ščuka.

Aj napriek tomu, že Rómovia vo vylúčených komunitách nemajú skládky priamo v osadách, stále sú vystavení ich bezprostrednej blízkosti, a teda aj všetkým chemikáliám, ktoré pri rozklade odpadu vznikajú. V kombinácií so zlým prístupom k vode, nefunkčnou kanalizáciou a nedostatkom hygienických pomôcok je v marginalizovaných komunitách omnoho väčší výskyt ochorení a epidémií.

Potvrdil to aj výskum, ktorý realizoval sociológ Daniel Škobla vo viacerých marginalizovaných komunitách na Slovensku.

„Korelovali sme dáta z Úradu verejného zdravotníctva s dátami z Atlasu rómskych komunít. Vyšlo nám, že v komunitách, kde je minimálny alebo žiadny prístup k vode, sa najčastejšie objavujú prípady pandémie žltačky, teda choroby špinavých rúk,“ vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu

Horúčavy a lejaky urýchľujú znečisťovanie

Skládky komunálneho odpadu predstavujú riziko aj z hľadiska zamorenia vody a pôdy. Všetky predmety každodennej potreby, ktoré ľudia vyhadzujú – od zvyškov jedla cez oblečenia až po nebezpečný odpad z domácností vyplavuje toxické chemikálie do zeme a tým aj do podzemnej vody.

Najhoršie je to počas horúčav alebo intenzívnych dažďov, ktoré sa spájajú so zmenou podnebia. Klimatológovia očakávajú, že sa v najbližších rokoch extrémne prejavy počasia budú stupňovať.

Horúčavy aj lejaky urýchľujú proces znečisťovania. Pri vysokých teplotách sa chemikálie vypúšťajú priamo do ovzdušia. Pri zrážkach sa zas každá kvapka vody, ktorá padne na skládky a pomaly steká cez smeti, premení na koncentrovaný odpad známy ako výluh. Ak sa v skládkach nachádzajú aj kovy, do zeme prenikajú aj látky jedované pre ľudský organizmus, napríklad olovo či kadmium.

SkryťVypnúť reklamu

„Do úvahy treba vziať aj riziko iných bakteriálnych infekcií, ktoré môžu vzniknúť pri úzkom kontakte so skládkou - prehrabávanie skládok -, zápach pochádzajúci zo vzniku a uvoľňovania plynov a zvýšenú prašnosť. Spomínané faktory majú priamy dosah na zdravie obyvateľstva v podobe zvýšeného výskytu alergických a respiračných ochorení,“ uvádza štúdia Slovenskej technickej univerzity.

Rozdiely medzi rómskou a nerómskou populáciou

„Po príchode do marginalizovanej komunity v Trebišove vás hneď na začiatku čaká obrovský kontajner, ktorý je zaplnený až po okraj. Vypadávajú z neho rôzne smeti a vietor ich rozfukuje kade-tade. Podobná situácia je v martinskej komunite Bambusky – tu kontajner síce nie je na začiatku, ale na okraji, no slúži všetkým obyvateľom, čiže je do pár dní zaplnený a smeti, ktoré sa doň už nezmestia, Rómovia položia vedľa,“ opisuje sociológ Daniel Škobla, s čím sa stretol počas svojich výskumov.

SkryťVypnúť reklamu

Upozorňuje aj na to, že veľakrát tento veľkokapacitný kontajner stojí hneď pri vchode do rómskych osád. Samostatné umiestnenie stigmatizuje celú komunitu.

„Je to ako začarovaný kruh – obec na riešenie tejto otázky rezignuje, pretože jej predstavitelia tvrdia, že Rómovia sú zadlžení, preto im nie je možné poskytovať vývoz odpadu a náklady s tým spojené. Aj keď nie vždy je zrejmé, ako tieto dlhy vznikli a či s tým tá-ktorá rodina vôbec má niečo spoločné. Obec tento argument používa ako nejakú palicu s tým, že nevyplatí sa dlh = neodvezie sa odpad,“ vysvetľuje Škobla.

V Trebišove narazili na jednu rodinu, ktorá má dlh voči obci 4500 eur. Nie je šanca, že ho zaplatí, nemá z čoho. Škobla za riešenie považuje vymazanie dlhu. „Dôležité je začať odznova, nie dlhy kumulovať.“

SkryťVypnúť reklamu

Na problémy poukazuje aj „tereňák“ Tomáš Ščuka: „Samosprávy sa sťažujú, že im Rómovia znečisťujú obce, no aj tak ich segregujú na úplný okraj, kde sú odstrihnutí od všetkého. Žijú naozaj veľmi chudobne – nemajú pitnú vodu či kanalizáciu. Je potrebné, aby sa o to štát postaral, lebo toto je veľký prúser.“

Bežne sa stretáva s tým, že deti idú s vedrami od potoka a keď sa ich opýta, čo s tou špinavou vodou chcú robiť, odpovedajú, že sú smädné alebo ich mama poslala a z niečoho predsa variť musí.

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.

Autor: Lucia Matejová

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  2. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  3. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  4. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  5. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  6. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  7. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  8. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu
  1. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  2. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  3. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  4. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  5. Spoločnosti BILLA záleží na zdravých očiach detí
  6. BENU otvorila v Košiciach lekáreň aj v Auparku
  7. Jedinečný koncert EURYTHMICS v Bratislave
  8. LOVESTREAM Festival oznamuje prvú vlnu interpretov
  1. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 674
  2. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 6 382
  3. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 5 895
  4. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 5 365
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 5 243
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 069
  7. Ísť do kúpeľov je IN 4 797
  8. Za 2 dni si vybralo dovolenku viac než 2000 Slovákov 4 579
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Jakub Menšík s trofejou pre víťaza turnaja ATP Masters 1000 v Miami 2025. Pri ňom stoja jeho rodičia Kateřina a Michal.

Vo finále v Miami senzačne zdolal Djokoviča.


Reuters
Zľava Lukáš Urban, brankár Igor Čupryna a Nemanja Živkovič v zápase MŠK Považská Bystrica - Tatran Prešov v 7. kole nadstavby Niké Handball extraligy.

Tatran Prešov si po víťazstve nad Považskou Bystricou upevnil líderskú pozíciu.


Hlavný tréner AS Trenčín Ivan Galád.

(Ne)tradičné zhrnutie kola futbalovej Niké ligy.


Richard Hanzlík
Slovenský futbalista Stanislav Lobotka vo farbách SSC Neapol.

Na problémoch Slováka sa podpísal nahustený program.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu