Je to bežná scéna z vylúčenej komunity. Na okraji osady leží čierna skládka. Hromadí sa tam odpad všetkého druhu. V letných horúčavách, ktoré sa so zmenou podnebia stupňujú, predstavuje živnú pôdu pre baktérie a hmyz. Riziko prenosu rôznych chorôb sa zvyšuje.
Marginalizované komunity na Slovensku sú segregované natoľko, že to ovplyvňuje aj ich prístup k službám, ktoré majorita považuje za samozrejmé. Jednou z nich je vývoz komunálneho odpadu. Tým, že mnohokrát žijú na nelegálnych alebo neusporiadaných pozemkoch, smetiari k nim nechodia.
V tých „lepších“ prípadoch obec umiestni veľkokapacitný kontajner, ktorý vyprázdni možno raz za mesiac, niekedy aj menej. Udržiavať poriadok v osade je preto takmer nemožné.
„My sme zvyknutí, že v našej dedine každý piatok vyvážajú odpad. Viem, že vo štvrtok večer musím dať kontajnery pred dom, aby ich smetiari zobrali. Koľkokrát sa mi stalo, že som zabudol a nič nám nevyniesli, potom som šomral. No do rómskych osád veľakrát smetiari nechodia vôbec,“ približuje terénny pracovník Tomáš Ščuka, ktorý pracuje na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity a koordinuje terénnych pracovníkov v rómskych komunitách Spišskej Novej Vsi.

Kontajner je plný za pár dní
Keďže jeden kontajner slúži celej komunite, je zvyčajne do pár dní plný. Po zvyšok mesiaca odpad zhromažďujú aj pomimo, nikto ho predsa nechce mať doma. Tak vznikajú veľké komunálne skládky, na ktoré potom z majority ukazujú prstom a dávajú to ľuďom z minority za vinu.
„No s čiernymi skládkami nezačali Rómovia, ale samosprávy, ktoré im nedali na výber. Keby vám nikto nevynáša smeti, tiež by ste ich dali niekde inde, len aby ste sa ich zbavili,“ dodáva Ščuka.
Aj napriek tomu, že Rómovia vo vylúčených komunitách nemajú skládky priamo v osadách, stále sú vystavení ich bezprostrednej blízkosti, a teda aj všetkým chemikáliám, ktoré pri rozklade odpadu vznikajú. V kombinácií so zlým prístupom k vode, nefunkčnou kanalizáciou a nedostatkom hygienických pomôcok je v marginalizovaných komunitách omnoho väčší výskyt ochorení a epidémií.
Potvrdil to aj výskum, ktorý realizoval sociológ Daniel Škobla vo viacerých marginalizovaných komunitách na Slovensku.
„Korelovali sme dáta z Úradu verejného zdravotníctva s dátami z Atlasu rómskych komunít. Vyšlo nám, že v komunitách, kde je minimálny alebo žiadny prístup k vode, sa najčastejšie objavujú prípady pandémie žltačky, teda choroby špinavých rúk,“ vysvetľuje.
Horúčavy a lejaky urýchľujú znečisťovanie
Skládky komunálneho odpadu predstavujú riziko aj z hľadiska zamorenia vody a pôdy. Všetky predmety každodennej potreby, ktoré ľudia vyhadzujú – od zvyškov jedla cez oblečenia až po nebezpečný odpad z domácností vyplavuje toxické chemikálie do zeme a tým aj do podzemnej vody.
Najhoršie je to počas horúčav alebo intenzívnych dažďov, ktoré sa spájajú so zmenou podnebia. Klimatológovia očakávajú, že sa v najbližších rokoch extrémne prejavy počasia budú stupňovať.
Horúčavy aj lejaky urýchľujú proces znečisťovania. Pri vysokých teplotách sa chemikálie vypúšťajú priamo do ovzdušia. Pri zrážkach sa zas každá kvapka vody, ktorá padne na skládky a pomaly steká cez smeti, premení na koncentrovaný odpad známy ako výluh. Ak sa v skládkach nachádzajú aj kovy, do zeme prenikajú aj látky jedované pre ľudský organizmus, napríklad olovo či kadmium.
„Do úvahy treba vziať aj riziko iných bakteriálnych infekcií, ktoré môžu vzniknúť pri úzkom kontakte so skládkou - prehrabávanie skládok -, zápach pochádzajúci zo vzniku a uvoľňovania plynov a zvýšenú prašnosť. Spomínané faktory majú priamy dosah na zdravie obyvateľstva v podobe zvýšeného výskytu alergických a respiračných ochorení,“ uvádza štúdia Slovenskej technickej univerzity.
Rozdiely medzi rómskou a nerómskou populáciou
„Po príchode do marginalizovanej komunity v Trebišove vás hneď na začiatku čaká obrovský kontajner, ktorý je zaplnený až po okraj. Vypadávajú z neho rôzne smeti a vietor ich rozfukuje kade-tade. Podobná situácia je v martinskej komunite Bambusky – tu kontajner síce nie je na začiatku, ale na okraji, no slúži všetkým obyvateľom, čiže je do pár dní zaplnený a smeti, ktoré sa doň už nezmestia, Rómovia položia vedľa,“ opisuje sociológ Daniel Škobla, s čím sa stretol počas svojich výskumov.
Upozorňuje aj na to, že veľakrát tento veľkokapacitný kontajner stojí hneď pri vchode do rómskych osád. Samostatné umiestnenie stigmatizuje celú komunitu.
„Je to ako začarovaný kruh – obec na riešenie tejto otázky rezignuje, pretože jej predstavitelia tvrdia, že Rómovia sú zadlžení, preto im nie je možné poskytovať vývoz odpadu a náklady s tým spojené. Aj keď nie vždy je zrejmé, ako tieto dlhy vznikli a či s tým tá-ktorá rodina vôbec má niečo spoločné. Obec tento argument používa ako nejakú palicu s tým, že nevyplatí sa dlh = neodvezie sa odpad,“ vysvetľuje Škobla.
V Trebišove narazili na jednu rodinu, ktorá má dlh voči obci 4500 eur. Nie je šanca, že ho zaplatí, nemá z čoho. Škobla za riešenie považuje vymazanie dlhu. „Dôležité je začať odznova, nie dlhy kumulovať.“
Na problémy poukazuje aj „tereňák“ Tomáš Ščuka: „Samosprávy sa sťažujú, že im Rómovia znečisťujú obce, no aj tak ich segregujú na úplný okraj, kde sú odstrihnutí od všetkého. Žijú naozaj veľmi chudobne – nemajú pitnú vodu či kanalizáciu. Je potrebné, aby sa o to štát postaral, lebo toto je veľký prúser.“
Bežne sa stretáva s tým, že deti idú s vedrami od potoka a keď sa ich opýta, čo s tou špinavou vodou chcú robiť, odpovedajú, že sú smädné alebo ich mama poslala a z niečoho predsa variť musí.
Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.
Autor: Lucia Matejová

Beata
Balogová
