BRATISLAVA. Deti, ktoré navštevujú základnú školu v okresoch Hlohovec alebo Levice, majú až približne päťnásobne väčšiu šancu, že im zistia dyslexiu či dysgrafiu, než žiakom, ktorí chodia do škôl v senickom alebo žilinskom okrese.
A podobné rozdiely nájdeme na Slovensku aj pri iných bežných diagnózach, ako sú porucha aktivity a pozornosti alebo narušená komunikačná schopnosť. Hovoria to prepočty údajov, ktoré denníku SME poskytlo Centrum-vedecko technických informácií.
Na nedostatky v diagnostike detí na Slovensku upozorňujú odborníci už roky najmä v súvislosti s deťmi z rómskych vylúčených komunít. Tým častejšie ako nerómskym deťom diagnostikujú ľahké mentálne postihnutie.
Na základe toho sú tieto deti väčšinou umiestňované do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried, kde ich rozvoj výrazne zaostáva za deťmi z hlavného prúdu vzdelávania.
V posledných rokoch sa diagnostika mentálneho postihnutia sprísnila. Posudzuje sa celý intelekt, nielen jedna jeho zložka a proces sa niekoľkokrát opakuje, čo trvá aj niekoľko rokov. Výsledkom je, že do špeciálnych škôl a tried sa zaraďuje čoraz menej rómskych detí, no ako ukazuje nasledujúca mapa, problém stále pretrváva.
Napríklad v okrese Medzilaborce bolo ľahké mentálne postihnutie diagnostikované až dvadsiatim percentám všetkých žiakov základných škôl. Tam, kde nežijú Rómovia, je to pritom bežne len okolo jedného až dvoch percent.
Faktom je, že v posledných rokoch rastie celkový počet žiakov, ktorým zistia rôzne diagnózy zdravotného znevýhodnenia. Súvisí to s rastúcou demografickou krivkou, zvyšujúcim sa povedomím o rôznych diagnózach, ktoré môžu ovplyvňovať výkon detí v škole, ale predovšetkým so zlepšujúcou sa diagnostikou a jej dostupnosťou.
