BRATISLAVA. Ani jedna mimoriadna schôdza iniciovaná stranou Smer sa nekonala. Pri dvoch piatkových aj dvoch sobotňajších pokusoch sa nenašiel dostatočný počet poslancov potrebných na otvorenie schôdze.
V sobotu sa pri dokopy štyroch pokusoch o otvorenie (dva pre každú schôdzu) prezentovalo iba od 45 do 48 poslancov. Obe tak predseda parlamentu Boris Kollár ukončil.
Kompenzácie cien energií pre samosprávy
Jediným bodom programu prvej schôdze bol návrh skupiny 30 poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým by požiadali vládu, aby okamžite pre mestá, obce a vyššie územné celky ako kompenzáciu vysokých cien energií uvoľnila z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023 sumu 108 miliónov eur.
Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze iniciovali poslanci za Smer aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu.
Samosprávy rokovali počas posledných týždňov s viacerými ústavnými činiteľmi krajiny. Stretnutie mali aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou či premiérom Ľudovítom Ódorom. Kompenzácie vysokých cien energií vo výške 108 miliónov eur samosprávam prisľúbila ešte bývalá vláda.
V stredu sa po rokovaní so zástupcami samospráv Ódor vyjadril, že ich žiada o trpezlivosť do 15. augusta. Vtedy má mať vláda k dispozícii hotovú polročnú správu o stave verejných financií. Môže tak potom nájsť riešenie, ktoré by samosprávam pomohlo.
Zastupitelia samospráv sa v piatok vyjadrili, že do polovice augusta počkajú, no ak im vláda nakoniec peniaze nevyplatí, budú podnikať ďalšie kroky, aby sľúbené financie dostali.
Odvolanie policajného prezidenta Štefana Hamrana
Jediným bodom druhej schôdze mal byť návrh na prijatie uznesenia Národnou radou, v ktorom poslanci strany Smer žiadali premiéra Ľudovíta Ódora, aby z funkcie odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana a navrhol vláde odvolať šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása.
Ako dôvod opoziční poslanci uvádzali odvolanie povereného ministra vnútra Ivana Šimka z postu preto, že nesúhlasil s menovaním obvineného vyšetrovateľa NAKA do funkcie na Úrade inšpekčnej služby, ktorý vedie trestné stíhanie tohto vyšetrovateľa.
Ako uviedli poslanci okolo Fica v návrhu na zvolanie mimoriadne schôdze, súčasná situácia v rezorte vnútra je neudržateľná.
„Tým, že prezidentka Zuzana Čaputová odobrala poverenie Ivanovi Šimkovi, dala rezort vnútra pod plnú politickú kontrolu predsedovi vlády Ľudovítovi Ódorovi, ktorý návrhom na odvolanie Ivana Šimka vyslovil plnú podporu prezidentovi Policajného zboru Štefanovi Hamranovi a riaditeľovi ÚIS Petrovi Juhásovi. Prezident PZ Štefan Hamran sa fakticky stal ministrom vnútra SR,“ napísali v návrhu uznesenia.
Fico kritizuje poslancov bývalej vládnej koalície
Podľa predsedu Smeru Roberta Fica je nepochopiteľné, že 108 miliónov eur, ktoré sú v štátnom rozpočte, odmieta súčasná úradnícka vláda samosprávam vyplatiť. Bývalá vládna koalícia sa podľa neho rozhodla zabrániť tomu, aby sa konala schôdza, ktorá by rokovala o peniazoch pre samosprávy.
Fico si myslí, že poslanci bývalej koalície bojkotovali mimoriadnu schôdzu ku kompenzáciám cien energií pre samosprávy, pretože by priznali, že "rozbili verejné financie".
Miroslav Kollár zo strany Demokrati zasa hovorí o predvolebnej kampani.
"Verím, že tí poslanci, ktorí si zrazu spomenuli na samosprávy, lebo je pred voľbami, tak po voľbách neschvália taký štátny rozpočet na budúci rok, ktorý nebude samosprávam garantovať nevyhnutný minimálny príjem, aby vedeli zabezpečovať služby, ktoré im ukladá zákon," uviedol Kollár.
Poslanec Demokratov nespochybňuje to, že samosprávy potrebujú pomoc. Zdôraznil však, že premiér Ľudovít Ódor prisľúbil, že bude hľadať cestu, ako samosprávam peniaze vyplatiť.
"Vo chvíli, keď bude mať v ruke čísla o vývoji hospodárenia, tak tú cestu nájde. Ak sa to podarí, tak samosprávy s odretými ušami do konca roka prežijú," uviedol Kollár. Riešenia vidí aj v odpustení tzv. covidových pôžičiek či v dofinancovaní preneseného výkonu štátnej správy, ktoré vykonávajú samosprávy za štát. Spôsob financovania by mal byť nastavený podľa toho, aké kompetencie majú samosprávy a aké má štát.
Šeliga vidí pokus o ovládnutie polície
Schôdza k situácii v polícii a rezorte vnútra bola podľa člena Demokratov Juraja Šeligu pokusom o ovládnutie policajného zboru a zdiskreditovanie jeho súčasného vedenia.
"Preto sme ani nepodporili otvorenie tejto schôdze, sme totiž presvedčení, že je to snaha zdiskreditovať a zastrašiť policajtov, vyšetrujúcich podozrenia z korupcie," uviedol Šeliga.
