BRATISLAVA. Na menšom a úzkom Hviezdoslavovom námestí sa už tisnúť nechceli. Trinásty ročník Dúhového pridu v Bratislave sa presunul o jeden a pol kilometra ďalej – na rozsiahle Námestie slobody.
Z podujatia, ktoré od roku 2010 upozorňuje na diskrimináciu LGBTI+ ľudí na Slovensku, sa tak stal festival v centre Bratislavy – s koncertmi, stánkami s jedlom a nápojmi, so stánkami mimovládnych organizácií, so zónou pre deti. A uprostred námestia s nedávno zrekonštruovanou najväčšou fontánou na Slovensku, kde sa ľudia mohli počas horúceho dňa okúpať.
Pridu predchádzal aj mesiac sprievodných akcií – od diskusií o mýtoch a faktoch o transľuďoch cez výstavu v Slovenskej národnej galérii, premietanie filmov v kine Lumiére až po spoločné turistiky a cyklovýlety. Rozrástol sa organizačný tím aj zoznam firiem, ktoré sú jeho partnermi.
Poďme oslavovať, kto sme – takto vycítil atmosféru tohtoročného Pridu aj 28-ročný gej Peter Schmidt. Vraví, že stále treba upozorňovať na upieranie rovnakých práv queer ľuďom, no zároveň sa Pride svojou festivalovou atmosférou priblížil tým zahraničným.
Na strach počas vôbec prvého Dúhového pridu v hlavnom meste spred trinástich rokov si pamätá 42-ročná lesba Ivana Lutherová z Trnavy. Vraví, že sa báli, keď zo strany extrémistov medzi nich priletelo aj niekoľko kameňov.
„Mám pocit, že takto sa nám ľudia viac otvárajú. Vidím tu viac starších ľudí, heterosexuálov, rodiny s deťmi,“ hovorí dnes sediac vedľa svojej partnerky na lavičke počas jedného z hudobných vystúpení.
Zatiaľ čo sa však Ivana cíti na bratislavskom Pride bezpečne, jej partnerka Veronika, s ktorou prišla, by sa ju chytiť za ruku na verejnosti v Trnave neodvážila.
