Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísala ho Petra Novotná.
Počet medveďov, ktoré žijú na Slovensku, nie je podľa ochranára ERIKA BALÁŽA dôležitý. Dôležitý je podľa neho počet konfliktov medzi medveďmi a ľuďmi.
"Z 80. rokov máme štatistiky, podľa ktorých medvede usmrtili stovky oviec, zničili stovky včelích úľov. A napadli aj relatívne veľké počty ľudí," spomína Baláž. A vysvetľuje, že medvede podľa neho do blízkosti ľudí pritiahlo to, že sme zmenili spôsob, ako využívame krajinu.
S tým však odbíja aj názor, že sa na Slovensku dá žiť s medveďmi podobne ako napríklad v Yosemitskom národnom parku v Spojených štátoch.
"Slovensko nie je národný park. Žijú tu ľudia, sme vysoko osídlená krajina. Ak budeme robiť dobre komunikáciu a prevenciu, chrániť biotopy medveďov, tak riziká sa zmenšia, ale napriek tomu nejaké riziká vždy budú. Odstrel medveďov je jedným z riešení, ale mal by byť v komplexe všetkých riešení."
V rozhovore sa dočítate:
- či je regulácia medveďov užitočná,
- aké sú vhodné opatrenia, ktoré môžu medvede držať ďalej od obydlí,
- ako sa správať pri stretnutí s medveďom.
Štátna ochrana prírody zverejnila štúdiu, podľa ktorej je na Slovensku odhadom maximálne 1275 jedincov medveďa hnedého, pričom v roku 2014 preukázali 1256 jedincov. Počet medveďov sa, zdá sa, nezmenil...
Bol by som pri tejto štúdii opatrný, hoci to nerád hovorím. Počul som aj kritické hlasy a rozprával som sa aj s odborníkmi, ktorí ju posudzovali a majú výhrady k metodike. Ale v skutočnosti si nemyslím, že to samotné číslo je dôležité.
Máme totiž územia, kde je medveďov pomerne dosť, ale nevznikajú konflikty. A tam by som počet neriešil. A potom sú oblasti, kde je konfliktov viac, a tam treba riešiť preventívne opatrenia, komunikáciu s ľuďmi a odlov medveďov. Ale určujúce je množstvo konfliktov a lokality, kde konflikty vznikajú, nie počet medveďov.
A zmenilo sa teda niečo v našich kontaktoch s medveďmi?
Môj názor je, že sme zmenili spôsob využívania krajiny. Ešte možno pred tridsiatimi rokmi boli pri každej dedine čriedy jalovíc, čriedy kráv, oviec aj niekoľko salašov. Voľne sa pásli s pastiermi a boli tam desiatky psov, každý deň prešli väčšinu katastra a vytláčali aj jelene, aj diviaky, aj všetky divé zvieratá vyššie do hôr.
Teraz sa poľnohospodárstvo zmenilo, zvierat je menej, nie sú pastierske psy. Väčšina kráv je v maštaliach a kŕmia sa kukuricou z poľa. A do toho poľa, ktoré je medzi dedinou a lesom, namiesto tých pasúcich sa čried prišli medvede, lebo je tam väčší pokoj ako v lese.
Čiže áno, tie medvede sú bližšie a prinajmenšom v niektorých oblastiach je ich aj viac, než ich bolo kedysi. U nás vo Vysokých Tatrách, v Tichej a Kôprovej doline ich viac nie je, ale v niektorých oblastiach, ako je napríklad Poľana, je evidentne tých medveďov viac. Ale nedá sa povedať, že o koľko, lebo nemáme metodiku, ktorou by sme to pravidelne, napríklad raz za päť rokov počítali.
Ja si nemyslím, že je ich oveľa viac, pretože sa nezmenil areál rozšírenia medveďov, prírastok toho územia od 80. rokov je možno desať percent na juhu a západe Slovenska. A nezmenil sa ani počet konfliktov s ľuďmi. Z 80. rokov máme štatistiky, podľa ktorých medvede usmrtili stovky oviec, zničili stovky včelích úľov. A napadli aj relatívne veľké počty ľudí.
Čiže počet konfliktov nerastie dramaticky. Medveďov je viac v okolí dedín, ale to je asi všetko, čo sa udialo.
Báli ste sa niekedy medveďa?
Niekedy som sa bál. Mám za sebou stovky stretnutí. Človek sa na chvíľu zľakne, ale keď sa správa normálne, správa sa tak aj medveď. Odíde a je všetko v poriadku. Medvede vidím väčšinou na väčšiu vzdialenosť na tráve, žerú kvietky alebo vyhrabávajú mravce, jedia čučoriedky. Môžem ich sledovať celý deň, keď ma zacítia, utečú.