BRATISLAVA. Keď začali Smeru počas jeho druhej vlády klesať preferencie, Robert Fico ohlásil postupne prvý, druhý a tretí sociálny balíček. Krátko pred voľbami v roku 2020 vytiahol zase trinásty dôchodok.
„Garantujem vám, že keby sme neurobili posledný týždeň trináste dôchodky, tak Smer má vo voľbách 12 alebo 13 percent,“ priznal po voľbách.
Fico sa počas svojej politickej kariéry riadil zásadou, že na úspech v politike stačí pravidelne prichádzať s novými sociálnymi balíčkami a ľudí nezaťažovať žiadnymi reformami.
Matovičova a neskôr Hegerova vláda sa pokúsila urobiť aj niekoľko reforiem, ku ktorým sa zaviazala v pláne obnovy, no s blížiacim sa koncom začala takisto čoraz viac uprednostňovať stratégiu svojho predchodcu. Výkladnými skriňami tejto stratégie bolo schválenie rodinného balíčka či rodičovského dôchodku.

Prieskum agentúry NMS na objednávku SME ukazuje, že táto stratégia na ľudí funguje.
Ľudia mali zhodnotiť niekoľko najvýznamnejších krokov a opatrení minulej vlády. Išlo o rôzne reformy, balíky sociálnej pomoci, ale napríklad aj spôsob, ako sa vláda správala počas pandémie alebo po invázii Ruska na Ukrajinu.
V článku sa dočítate
- aké boli najpopulárnejšie a najmenej populárne kroky Hegerovej a Matovičovej vlády,
- v čom sa rozchádzajú názory Borisa Kollára a jeho voličov,
- prečo sa PS podobá viac na koaličnú stranu a SaS na opozičnú.
Prieskum ukázal celkovú nepopularitu minulej vlády, čo však nie je až také prekvapujúce.
Dôležitejším zistením je, že ľudia vnímajú negatívne takmer všetky reformy, ale na druhej strane dokonca aj voliči opozície schvaľujú plošné sociálne opatrenia, ktoré zaťažili štátny rozpočet a priamo nesúviseli v riešením následkov kríz.