AKTUALIZOVANÉ, 3. augusta o 9:50 o vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR
Pod hrozbou trestu ich údajne niekoľkokrát denne nútili do modlenia, priestory sa každé ráno kropili svätenou vodou a absolvovali aj náročnú púť do bosnianskeho Medžugoria, aby z nich vyhnali satana. Boli na nej aj deti okolo šesť rokov, ktoré mali chodiť bosé po rozpálených skalách.
Detskí zverenci a zverenkyne z Centra pre deti a rodiny v Trnave nútene zažívali rozličné náboženské praktiky, ktoré podľa vyjadrení zamestnancov iniciovala jeho riaditeľka Martina Krchňáková.
Zasahovalo sa aj do programu detí, keď boli u profesionálnych rodín. Tie svedčili, že namiesto výletov museli s deťmi chodiť do kostola a modliť sa. Niektorí hovorili aj o "vymývaní mozgov".
Za jedným z detí, ktoré malo pravdepodobne psychické problémy, dokonca do detského domova prišiel aj exorcista. Na prípad upozornila pred niekoľkými dňami televízia Markíza a už sa ním zaoberá aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Vyšetruje ho tiež kriminálna polícia.
"Je zlé, keď sa človek prejavuje fanaticky a neústupčivo a myslí si, že jeho svetonázor musí platiť vždy a pre všetkých," hovorí dlhoročná detská psychologička MAGDALÉNA ŠPOTÁKOVÁ z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
AKTUALIZÁCIA: Generálna prokuratúra SR zasiahla proti vynucovaniu náboženského vyznania a viery u detí v Centre pre deti a rodiny Trnava. Prokurátorka v zariadení vykonala previerku a zistila, že duchovný program "striktným spôsobom vymedzuje spôsoby a možnosti praktizovania viery deťmi umiestnenými v zariadení". Následne program zrušila. Médiá o tom informovala hovorkyňa Zuzana Drobová.
Zistilo sa tiež, že plnenie povinností vyplývajúcich z programu sa od detí vynucovalo aj pod hrozbou trestov a bez ohľadu na ich vôľu. Program uplatňovaný v Centre pre deti a rodiny Trnava zároveň nemá oporu v zákone a podľa GP neprípustným spôsobom zasahuje do slobody náboženského vyznania a viery.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo hovorí detská psychologička na vnucovanie náboženstva deťom v detskom domove a ako sa díva na prípad s exorcistom,
- či takéto praktiky považuje za týranie detí,
- či je problém, že centrá pre deti a rodiny nemajú jednotné pravidlá pre náboženstvá,
- ako viesť deti k náboženstvu,
- či dokáže byť detský domov podnetným miestom na život,
- prečo biologickí rodičia nie sú tými jedinými, s kým si môže dieťa vytvoriť silné puto.
Stretli ste sa už niekedy s prípadom, keď nebolo vhodne zaobchádzané s deťmi v detských domovoch?
Áno, ale v úplne inom kontexte, než je prípad domova v Trnave.
Ako z pohľadu detskej psychologičky vnímate informácie, s ktorými prišli svedkyne a svedkovia ohľadom trnavského Centra pre deti a rodiny?
Ak by niekde dochádzalo k takým praktikám, ako boli opísané, tak aj bez psychológie môžeme povedať, že je to niečo nehorázne. A to z rôznych dôvodov. Po prvé, tvrdo deti nútiť k nejakej forme správania je vždy veľmi sporná záležitosť.
Samozrejme, že celá výchova je smerovanie k nejakému typu správania a zároveň potláčanie iného správania, no vynucovať si ho tvrdo a trestami je veľmi nevhodný spôsob.
Náboženstvo by malo poskytovať podporu, pomoc a nasmerovať človeka k mravnosti. Naháňať niekoho bičom k dobru, láske a súcitu si teda samo odporuje.
V prípade sa spomínal aj exorcizmus v súvislosti s dieťaťom, ktoré pravdepodobne potrebovalo psychologickú pomoc. Čo na to hovoríte?
Vatikán, ktorý je vysoká autorita pre milióny ľudí, exorcizmus pripúšťa len vo veľmi obmedzených a presne prekontrolovaných prípadoch. V bežnom živote na to môžeme mať akýkoľvek názor, no z odborného hľadiska to nie je niečo, čo by psychológovia a psychiatri pokladali za cestu nápravy.
Magdaléna Špotáková (1954)
- Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
- Je dlhoročná detská psychologička, spoluzakladateľka a bývalá vedúca Detského centra pre vzdelávanie a výskum pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie.
- Zaoberá sa témami integrácie a inklúzie, postojmi k minoritám, otázkami psychodiagnostiky a niektorými oblasťami kognitívneho vývinu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- V roku 2021 získala od prezidentky štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v sociálnej oblasti.
Patrí vôbec takýto nápad, akým je exorcizmus, do štátneho zariadenia?
Nielen do štátneho, ale povedala by som, že ani do neštátneho. Máme tu do činenia s deťmi a myslím si, že sú rôzne prostriedky, ako im pomôcť, ako zmeniť ich správanie či ako nasmerovať ich vývin.
Nehovorím, že sú tie prostriedky neomylné a stopercentne účinné, ale chcem veriť, že sú aspoň bezpečné. Lebo už odveká lekárska zásada hovorí, že v prvom rade nesmieme ublížiť.
Okrem toho sme sekulárny štát, a to znamená, že aj postupy v takýchto prípadoch by mali vychádzať z vedeckých základov.
Ako môže nátlakový spôsob výchovy pôsobiť na psychiku dieťaťa? Nie je to preň, čo sa týka vedenia k náboženstvu, skôr odrádzajúce?
V prvom rade je rozdiel medzi útlejším detstvom, pubertou a ranou dospelosťou. Okrem toho je rozdiel medzi ľuďmi. Nátlak na mladšie dieťa alebo krehkejšiu osobnosť môže vyvolávať strach. A strach isto nie je emócia, ktorú by sme vo výchove preferovali.
Občas sa niečoho báť treba, lebo je to jedna zo základných evolučných stratégií na prežitie. Ale vyvolávať strach hrozbami dnes už nepovažujeme za dobrý nápad a výchovnú metódu, aj keď to nebolo vždy tak.
Viera sa vynucovala aj strachom, nielen strachom z vychovávajúceho, ale aj strachom z vyššej bytosti, ktorá všetko vidí a posudzuje. A dôsledok môže byť aj ten, ktorý spomínate - namiesto toho, aby človeka priviedol k viere, v ňom skôr vyvolá odpor.
Prípadom sa zaoberá aj kriminálka, keďže jedna zamestnankyňa podala trestné oznámenie. Je legitímne nazerať na to, čo sa v trnavskom detskom domove pravdepodobne udialo, napríklad ako na týranie detí?
