Sovietsky zväz jadrové zbrane rozmiestňoval aj na územia svojich satelitov a v období studenej vojny sa tak pravdepodobne dostali aj do Československa.
Ako mohli byť československé jadrové zbrane použité, ako Sovietsky zväz pred USA zatajil balistické strely, ktoré umiestnili aj v Československu, a prečo ich Slovensko ešte dlho potom vlastnilo, vysvetľuje odborník na rolu jadrových zbraní v medzinárodných vzťahoch PETR SUCHÝ z Masarykovej univerzity.
„V Československu boli jednoznačne nosiče, ktoré nazývame nosičmi dvojakého použitia. To znamená, že mohli niesť konvenčné zbrane, výbušniny, ale mohli niesť aj jadrové zbrane. Či už to boli raketové nosiče, lietadlá, alebo niektoré typy diel, ktoré mohli odpaľovať jadrové strely,“ hovorí.
V rozhovore tiež opisuje, ako v minulosti fungovala medzikontinentálna balistická strela, ktorú dostal Rudolf Schuster k 70. narodeninám od ukrajinského prezidenta Kučmu.
V tomto rozhovore sa dočítate:
- aké jadrové zbrane boli v Československu,
- ako ich mohli použiť,
- či boli jadrové zbrane aj na území Slovenska,
- čo bola veľkolepá propagandistická akcia Svetové zhromaždenie za mier a koľko Československo stála,
- prečo Slovensko až do roku 2000 vlastnilo funkčné balistické strely SS-23 (OTR-23 Oka),
- akú strelu venoval ukrajinský prezident Kučma prezidentovi Schusterovi.
Boli v Československu niekedy jadrové zbrane?
Veľmi pravdepodobne áno, približne od druhej polovice 60. rokov do konca studenej vojny. Stále však panujú dohady o tom, aké množstvo. Sovietsky zväz bol veľmi zdržanlivý a nedôverčivý aj voči najlojálnejším vazalom.
Preto preferoval skladovanie väčších počtov jadrových hlavíc na vlastnom území s tým, že v prípade eskalácie napätia by ich presunul na základne v západnejších satelitoch. V Československu boli okrem jadrových hlavíc rozmiestnené aj nosiče, ktoré boli schopné hlavice niesť.
Aké jadrové zbrane boli v Československu?
Balistické rakety a strely, ktoré tu boli rozmiestené, mali rôznu dĺžku doletu. Podľa sovietskej klasifikácie sme tu mali rakety: taktické s doletom do 50 km, operačno-taktické s doletom od 50 do 300 km, operačné, ktoré doleteli od 300 do 500 km, a operačno-strategické. Tie mali dolet od 500 až do 1000 km.
Ako príklad taktických zbraní môžeme spomenúť raketu Frog-3 (sovietsky názov 2K6 Luna, pozn. red.) . Aj tieto strely boli spolu s oveľa silnejšími strelami v roku 1962 rozmiestnené na Kube a v kubánskej kríze zohrali veľmi nebezpečnú úlohu.
Najvýznamnejší nosič, ktorý bol v Československu, rozmiestnili práve pred štyridsiatimi rokmi v závere roku 1983. Bola to balistická strela SS-12 (sovietske označenie TR-1 Temp-S, pozn. red.) s doletom od 800 do 900 km.
Sovietska a československá propaganda umiestnenie odôvodňovali tým, že Spojené štáty začali rozmiestňovať balistické strely v západnom Nemecku aj v ďalších európskych členských štátoch NATO.
Napriek tomu, že Sovietsky zväz neustále deklaroval, že Spojené štáty majú nukleárnu prevahu, musel neskôr zlikvidovať až o tisíc takýchto striel viac ako USA.
Aký je presne rozdiel medzi jadrovou zbraňou, nosičom a hlavicou?
Nosič je prostriedok, ktorý donesie jadrovú zbraň na miesto určenia. Jadrová hlavica je jadrové zariadenie, ktoré je už možné umiestniť na zvolený typ nosiča a je možné ju s ním integrovať.
