BRATISLAVA. Na Slovensku žije podľa posledného sčítania obyvateľov až 71-tisíc ľudí bez domova. Keď sa sčítací komisári pokúsili spočítať ľudí bez domova po prvýkrát v roku 2011, vyšlo im výrazne nižšie číslo. Ich počet vtedy odhadli na 23-tisíc.
Neznamená to však, že za desať rokov sa počet ľudí bez domova strojnásobil. Štatistický úrad počítal vtedy ľudí bez domova odlišne.
Skôr platí, že číslo 71-tisíc sa viac približuje k realite, no stále ide asi len o spodnú hranicu. „Je to asi najmenšie možné číslo,“ hovorí riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová.
Určiť presný počet ľudí bez domova je náročné aj preto, že ani definícia bezdomovectva nie je jednotná.
V článku sa dočítate:
- koľko ľudí bez domova pracuje a v akých profesiach,
- koľko je medzi nimi detí a koľko žien na materskej či rodičovskej dovolenke,
- čo sa štátu podarilo urobiť v boji s bezdomovectvom.
Kárová odkazuje na medzinárodne uznávanú typológiu ETHOS. Tá chápe bezdomovectvo širšie. Ľuďmi bez domova nie sú len tí, ktorí prespávajú v nocľahárňach, ubytovniach, chatkách a maringotkách, ale aj takí, ktorí majú neisté bývanie. Napríklad žijú v násilnom vzťahu alebo im hrozí výpoveď z nájomného bytu či súdne vysťahovanie.
Pri takejto širšej definícii môže byť ľudí bez domova oveľa viac ako 71-tisíc, no presné číslo nikto na Slovensku nepozná.
Kárová si myslí, že ľudí bez domova pribúda. Zdôvodňuje to tým, že na Slovensku chýbajú aj také základné sociálne služby, akými sú zariadenia krízového bývania, útulky či domovy na polceste. Bez nich potom nedokážeme efektívne riešiť dlhodobé bezdomovectvo.
