Pravidelne sa zúčastňoval na pátracích akciách, v roku 2021 mu preto skrsol v hlave nápad, že si chce na hľadanie ľudí založiť vlastnú organizáciu. Záchranný systém Slovensko dnes svojou technikou pomáha aj policajtom.
"Čo sa týka techniky, je možno lepšia ako tá, ktorú používa polícia, ale oni majú zase prostriedky, ktorými dobrovoľníci nikdy disponovať nebudú," vysvetľuje 39-ročný Milan Uhrič, ktorý pátrací tím riadi a zároveň pracuje ako šéf medzinárodnej IT firmy.
V rozhovore pre SME sa snaží objasniť, prečo sa na sociálnych sieťach šíria hoaxy, že Ukrajinci kradnú deti, ako negatívne komentáre vplývajú na pátranie, kto môže za to, že tínedžeri opakovane utekajú z detských domovov, ale aj to, ako vyzerá pátracia akcia.
Máte informácie, koľko je na Slovensku nezvestných ľudí a koľko z nich sú deti?
Máme len časť nezvestných ľudí, nemáme k dispozícii všetky nezvestnosti. Pracujeme so systémom polície, ktorý má k dispozícii aj verejnosť. Tých detí je o niečo menej ako vlani a sú tam dosť často opakované nezvestnosti. Hovoríme o stovkách.
V komentároch pod článkami o nezvestných deťoch sa šíria rôzne hoaxy, že slovenské deti kradnú Ukrajinci. Kde vznikol tento naratív?
Vzniká v nejakom nepochopení, môže vznikať aj v polarizácii spoločnosti. Tie deti nekradnú Ukrajinci ani migranti, ale utekajú zo slovenských inštitúcií a rodín.
Na našom portáli sme v tomto striktní a ľudia chápu, že takéto komentáre tam nemajú čo hľadať. Samozrejme, sú tu aj iné portály, kde diskusia nie je moderovaná a dosť často sa tam spájajú úplne nesúvisiace nezvestnosti detí.
Videli sme to pred zopár týždňami, keď redaktor takéhoto portálu spojil deväť nezvestných detí. To potom núti komentujúcich hľadať príčinu a hľadajú ju vždy v niekom inom.
Môžu mať negatívne komentáre vplyv na pátranie?
Určite. Jednak na pátranie, ale najmä na rodinu nezvestného. Keď si to číta stratené dieťa a je vo fáze rozhodovania sa, či si ublíži, alebo nebodaj siahne na život, hlavne tie komentáre, ktoré súdia výzor, oblečenie a podobne, môžu prispieť k negatívnemu výsledku. Pýtam sa preto každého, či by takto komentoval svoje dieťa.
Nedávny prípad na slovensko-ukrajinských hraniciach, keď chcel muž predať ročné dieťa z Ukrajiny, vyvolal skôr obavy, či sú deti utekajúce pred vojnou na Slovensku v bezpečí.
Každé dieťa je v ohrození, keď nie je v prostredí, v ktorom by malo byť. Takže je len na vyspelej spoločnosti, aby sa nejakým spôsobom snažila tieto deti chrániť. Asi je jedno, či je to slovenské, alebo ukrajinské dieťa, keď sa dostane do nesprávneho prostredia, môže byť v ohrození - či už zneužívania, násilia, nejakej drogovej činnosti, alebo obchodu s bielym mäsom.
Už ste spomínali, že počet nezvestných detí tento rok klesol. Nezaznamenali ste teda nárast počtu nezvestností po vypuknutí vojny na Ukrajine?
Ako sa začala vojna na Ukrajine, tak celkovo tie nezvestnosti práveže na zopár mesiacov klesli. Či to bolo spôsobené vojnou, neviem. Potom sa to vrátilo do normálnych koľají. A čo sa týka detí, tak naozaj ich bolo tento rok menej a väčšinou išlo o úteky z domu alebo z inštitúcií.
Keď deti utečú do zahraničia, o aké krajiny zväčša ide?
Mali sme prípady v Česku, Rakúsku aj v Nemecku.
Evidujete prípady, keď by sa deti dostali práve na Ukrajinu?
Také sme nezaznamenali.
Pátrali ste niekedy od začiatku vojny po deťoch z Ukrajiny na Slovensku?
Po deťoch nie, ale mali sme prípad, keď sme hľadali pána ukrajinskej národnosti. Dopadlo to dobre.
Deti vedia, ako ujsť
Deti väčšinou utekajú zo štátnych zariadení, viete vyhodnotiť, v akom kraji, meste alebo konkrétnom zariadení je to najhoršie?
