Najnovší telefón, značkové oblečenie či tenisky. Deti sa už v školskom veku rady a často porovnávajú a chvália. A ten, kto na drahé veci nemá, zostáva v úzadí a môže mať pocit outsidera alebo môže čeliť šikane.
Ako väčšina problémov, aj tento sa dá riešiť otvorenou komunikáciou a vysvetľovaním. Na prvom mieste sú rodičia.
"Ak rodič nemá peniaze, aby dieťaťu kúpil to, čo majú jeho spolužiaci, mal by to priznať," hovorí v rozhovore o peniazoch a o tom, ako si k nim vytvoriť zdravý vzťah, detská psychologička PETRA ARSLAN ŠINKOVÁ. Dodáva, že veľkou chybou je bagatelizovanie pocitov dieťaťa a neuznanie jeho frustrácie.
Čo sa dozviete z rozhovoru:
- Kedy začnú deti chápať hodnotu peňazí.
- Ako zabraňovať konfliktom v kolektívoch detí z rôzne finančne zabezpečených rodín.
- Ako by mali rodičia komunikovať s deťmi v otázkach financií a materiálnych statkov.
- Ako často a akou formou by mali deti dostávať vreckové.
V septembri nastupujú deti do školy, pričom už prváci niekedy nosia menšie sumy peňazí pani učiteľke v hotovosti, či už do triedneho fondu, alebo na exkurziu, či na kino. Chápu už šesťročné deti hodnotu peňazí?
Závisí to od toho, ako sa s nimi na túto tému pracovalo a komunikovalo v predškolskom zariadení a doma. Sú materské školy, ktoré sa venujú základom finančnej gramotnosti aj prostredníctvom jednoduchej hry na obchod.
Tieto deti už majú predstavu, že peniaze majú nejakú hodnotu. Najmä ak s nimi o tom komunikujú aj rodičia. Napríklad, keď si idú kúpiť zmrzlinu. Reálnejšiu predstavu o hodnote peňazí však získava dieťa až vo veku okolo desiatich rokov.
Od akého veku sa začínajú deti porovnávať a riešia, či majú značkové veci?
Svet je veľmi materiálny a málo sa kladie dôraz na ozajstné hodnoty. Je konzumná doba, vnímam to najmä vo veľkých mestách.
Bežne už v predškolských zariadeniach počujem rozhovory detí typu: na akom aute jazdí rodič, my máme lepšie auto, takú značku bábiky chcem, lebo ju má niekto iný.
Nemajú to samy od seba. Je to o tom, ako rodič dieťa vychováva. Či ho namiesto dostatočného spoločne stráveného času zahŕňa kopou hračiek.
Dva mesiace prázdnin môžu vymazať až mesiac učenia. Ako tomu zabrániť? Čítajte Stretávam sa aj s tým, že rodič dieťa upozorňuje – toto máš značkové, na to si dávaj pozor. Toto je špeciálna značka, ktorú som ti kúpila, toto je najnovšie z reklamy.
Čo s tým môže robiť škola?
Je dôležité, aké hodnoty v nej uznávajú a ako s touto témou pracuje. Sú školy, ktoré pracujú s hodnotami, kladú dôraz na emócie a sociálne zručnosti. Veľa sa rozprávajú so žiakmi o tom, že nie je dôležitá značka tenisiek, ale to, aby boli pohodlné a aby sme sa k sebe pekne správali, boli zdraví, šťastní a podobne.
Nemôžeme úplne očakávať od detí, že bez toho, aby sme my dospelí boli pre ne správnym vzorom, že to pochopia úplne samy.
Ako zabrániť prípadným konfliktom a rozdeľovaniu kolektívu, v ktorom sú deti bohatších aj menej majetných rodičov?
Kľúčové je, aby deti mali zdravý základ z domu. Aby boli milované, prijaté, aby rodina vyznávala pravé hodnoty, nie tie konzumné a materiálne.
Zároveň deti trávia v školských zariadeniach veľa času. Prostredie aj prístup učiteľa, atmosféra v triede a v škole má na dieťa vplyv. Je preto nutné, aby sa pedagógovia venovali aj tejto otázke. Aby komunikovali s deťmi, že každý z nás má iné možnosti.
Sme rozdielni, ale sme si rovní. Či sme iného pôvodu, máme viac či menej peňazí, či sme z dediny, alebo mesta. Každý prichádza s niečím, každý má nejaké silné a slabé stránky.
Treba komunikovať, čo sú ozajstné hodnoty, ktoré by sme mali u kamaráta hľadať. Nie či má najlepšie značkové tenisky, ale či ma dokáže podporiť, či dokáže so mnou komunikovať, či mu môžem dôverovať, alebo či je s ním zábava.
Čo robiť, ak sa v triede deti niekomu vysmievajú?
