BRATISLAVA. Plánovaný štart najväčšej reformy povoľovania stavieb za posledných 50 rokov sprevádzajú podozrenia z porušovania zákonov a nie je vôbec jasné, či sa stihne.
Strana Sme rodina pred rokom presadila, že od apríla budúceho roka už nebudú o nových stavbách rozhodovať mestá a obce, ale novovytvorený centralizovaný Úrad pre územné plánovanie a výstavbu (stavebný úrad) s ôsmimi krajskými pracoviskami na čele s nominantom strany Martinom Hypkým.
Všetky konania sa budú viesť na jednom mieste - v centrálnom informačnom systéme nazvanom Urbion. Tisíce ľudí a úradov budú môcť do systému nahrávať projektovú dokumentáciu či stanoviská k stavebným zámerom. Urbion je preto úplným základom celej reformy.
Nový stavebný úrad však sedem a pol mesiaca pred spustením reformy ešte ani nezačal informačný systém obstarávať a pravdepodobne tiež porušuje pravidlá o tom, ako sa majú vyvíjať veľké štátne IT projekty.
Tieto pravidlá fungujú od roku 2020 a sú upravené v zákone o informačných technológiách verejnej správy a vo vyhláške o riadení projektov.
V skratke ide o to, že každý väčší IT projekt prechádza rovnakými fázami. V úplne prvej musí úrad poslať na ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá obsahuje projektový zámer, nákladovo-výnosovú metodiku a prístup k projektu.
Ministerstvo túto štúdiu zverejní a umožní verejné pripomienkovanie. Ak ide o projekt nad jeden milión eur, musí ju tiež schváliť.
„Zmyslom tohto zákona je, že výdavky v IT nad jeden milión eur môžu spôsobiť také dosahy, že to už potrebuje kontrolovať centrálny orgán na informatizáciu. O to viac to platí pre systémy, ktoré prinášajú veľké dosahy na fungovanie vzťahu štátu a samospráv,“ hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva Ján Hargaš, ktorý teraz kandiduje za Progresívne Slovensko.
