Opakuje sa to už niekoľko rokov. Geofyzik Martin Bednárik si donesie rebrík a magnetky, ktoré si predtým vyrobil. S rebríkom na pleci obíde celé rozľahlé námestie v Petržalke a na smaltované tabule pripína magnetky.
Nesú len jediné slovo. No to mení celý zmysel názvu. Z Námestia hraničiarov sa razom stáva Námestie obetí hraničiarov. A namiesto ospevovania zabijakov pripomína ich obete zabité na hraniciach.
Aj keď mu ľudia magnetky skladajú, on ich vždy znova inštaluje a nemieni prestať.
Inštalácia na petržalskom námestí. (zdroj: Marko Erd)Minimalistický protest
„Rozmýšľal som nad spôsobom, ako s Námestím hraničiarov niečo urobiť. Hraničiari so psami nás strážili ako vo väzení. Pri pokuse o útek zabili množstvo ľudí. Mestská časť sa nevedela rozhýbať, ani magistrát. Ja som však chcel vyjadriť svoj nesúhlas. Neinvazívne. A súčasne minimalisticky, ale dôrazne. Premýšľal som o samolepke, ale aj to by bolo invazívne. Potom som skúsil magnetku. Vyskúšal som rôzne magnetické fólie, kým som prišiel na správnu hrúbku. Vymyslel som slovo, ktoré sa vojde medzi dve slová v názve. Kľúčové slovo, ktoré mení jeho význam na správny. A magnetka putovala na tabuľu.“
V článku sa dočítate:
- Kedy sa posvätilo zabíjanie na hraniciach a stalo sa oficiálnym sviatkom,
- ako s tým súvisí propagandistická akcia pri otvorení Námestia hraničiarov v Petržalke,
- kde nájdete ulicu s názvom Ondrejovova arizácia,
- prečo majú samosprávy problém s odstraňovaním názvov verejných plôch z čias totalít.
Takto opisuje Martin Bednárik iniciatívu, s ktorou prišiel pred niekoľkými rokmi. Odvtedy pravidelne usporadúva na Dušičky na petržalskom námestí happening, ktorého súčasťou je inštalácia magnetiek. Hovorí, že keď si na Pamiatku zosnulých pripomíname svojich blízkych, obete hôr aj riek, mali by sme aj obete totalít.
„Niektoré magnetky vydržia nezvesené rok, iné kratšie. Námestie je veľké, je na ňom až pätnásť tabúľ. Jedna je až vo výške päť metrov, tá vydrží dlhšie. Skladajú ich zrejme hraničiari, apologéti červenej či hnedej totality alebo milí pragmatici. Je to taká súťaž v trpezlivosti, koho to bude dlhšie baviť. Ja som sa však rozhodol, že budem trpezlivejší ako oni.“
Martin Bednárik. (zdroj: Marko Erd)Bednárik si uvedomuje, že kým ulicami sa náhlia davy ľudí, na jeho happeningu sa zúčastňuje len hŕstka. Vysvetľuje, že ho baví aj samotný proces tvorby.
„Občas pri inštalovaní dôjde aj na verbálnu konfrontáciu. Snažím sa okoloidúcim vysvetliť, o čo mi ide,“ hovorí.
Jeho prístup je nápaditý aj v tom, že ho nikto nemôže obviniť z vandalizmu či z poškodzovania cudzej veci. Skôr ide o špecifický street art, ktorý konfrontuje okoloidúcich s vlastnou nevšímavosťou a ľahostajnosťou.
