BRATISLAVA 30. júla (SITA) – Históriu zničenia mesta Jeruzalema si v nedeľu 31. júla pripomenú evanjelickí veriaci. Kňazi sa pri službách Božích oblečú do čierneho chrámového rúcha a veriaci sa budú sústrediť na myšlienku vernosti evanjeliu, aby nemuseli byť vydaní trestu ako Židia roku 70. po Kr., keď Rimania porazili ich povstanie a zničili Jeruzalem. Presne na tzv. Nedeľu pokánia vyvrcholí aj Celoslovenský evanjelický festival v Ružomberku, v rámci ktorého sa uskutočnia o 10:00 služby Božie na Zimnom štadióne.
Hrdý židovský národ niesol rímsku nadvládu ťažšie ako ostatné národy. Nestačilo mu, že mohol mať vlastných kráľov a dráždila ho skorumpovanosť rímskych miestodržiteľov. Jadro odboja tvorili tzv. zelóti, čiže horliví. Bojovali proti daňovej povinnosti a žiadali nové rozdelenie pozemkov. Roku 66 po Kr. sa v vzbúrili a za sedem dní pozabíjali rímsku stráž v hornej časti mesta. Krvavo odrazili aj útok miestodržiteľa Cestia Galla a jeho 12 légií. Velenie vo vojne proti židom prevzal skúsený vojvodca Vespazián a po jeho nástupe na cisársky trón jeho syn Títus. Jeho ponuku na mier Židia odmietli, a tak rímski vojaci obkľúčili mesto a zničili chrám, miesto obetovania a kultúrne centrum národa. O tri roky neskôr roku 73 po Kr. zničili Rimania pevnosť Masada, poslednú baštu odporu a mesto zrovnali so zemou. Skalná pevnosť nad západným brehom Mŕtveho mora, vybudovaná Herodesom Veľkým v rokoch 36-30 pred Kr., sa stala symbolom židovského odporu. Takmer tisíc mužov, žien a detí tam spáchalo spoločnú samovraždu, aby sa vyhli zajatiu. Títus vtedy vyhlásil: „Vojnu sme viedli s Božou pomocou; Boh sám vyhnal židov z týchto hradieb. Lebo čo by zmohli ľudské ruky a stroje proti takýmto hradbám?“ Podrobné správy o židovskej vojne sa zachovali najmä v dielach Josepha Flavia, pôvodom žida, ktorý sa na bojoch sám zúčastnil na židovskej strane.
Informoval Tlačový a informačný referát Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV).
