BRATISLAVA. Invázia vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa bola tragickým okamihom pre slovenský i český národ.
Nemalo by sa zabúdať na to, kto v auguste 1968 spôsobil jednu z najväčších tráum novodobej histórie.
Pri príležitosti 55. výročia okupácie to vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský.
"Okupanti za sebou zanechali desiatky mŕtvych, priniesli hrôzu a diktát vrátane cenzúry či obmedzovania ľudských práv, čím zmarili túžby miliónov ľudí po slobodnejšom živote. Obyvatelia Československa oprávnene pociťovali zradu a poníženie. Nemali by sme zabúdať na to, kto nám tieto traumy spôsobil," odkazuje Wlachovský s tým, že bez sovietskej opory v Moskve bol normalizačný režim v Československu neudržateľný.
Invázia cudzích vojsk bola podľa neho hrubým porušením suverenity krajiny a princípov medzinárodného práva, ale tiež potvrdením brutality totalitnej sovietskej moci. Pripomína falošnosť zámienky o bratskej pomoci či obranu socialistického režimu pred údajnou kontrarevolúciou.
Niet však pochýb, že išlo najmä o snahu zachovať sféry vplyvu a mocenské záujmy Kremľa.
Ochotu niektorých vtedajších členov politickej garnitúry pomáhať okupantom a zľahčovať následky obsadenia Československa označil za odsúdeniahodnú.
Wlachovský zároveň vyzdvihol, že v súčasnosti je slobodné a nezávislé Slovensko v úplne inej pozícii. Dobrovoľne a bez nátlaku sa stalo súčasťou Európskej únie, ako aj Severoatlantickej aliancie (NATO) ako najsilnejšieho obranného zoskupenia štátov na svete. Tá stojí na demokratických princípoch a svojim členom poskytuje bezkonkurenčné bezpečnostné garancie.
"Kým Varšavská zmluva sa zmohla akurát tak na okupáciu svojho člena, NATO nás dlhodobo chráni. Kým Varšavskú zmluvu opustili pri prvej príležitosti viacerí jej zakladajúci členovia, NATO sa naďalej rozširuje a je bezpečnostným základom pre náš slobodný rozvoj, čo nám umožňuje aj ďalšie posilňovanie odolnosti demokracie," zdôrazňuje Wlachovský.
Invázia ukončila pokus o reformu
- Invázia vojsk Varšavskej zmluvy ukončila pokus o reformu komunistického režimu v Československu, ktorý viedla skupina okolo Alexandra Dubčeka. Počas vojenskej intervencie vedenej Sovietskym zväzom zomrelo najmenej 108 občanov, stovky ľudí utrpeli zranenia. Následná vyše dvadsaťročná okupácia a normalizácia priniesli do života spoločnosti prenasledovanie a pre mnohých ľudí, ktorí sa s tzv. bratskou pomocou otvorene nestotožňovali, aj stratu zamestnania či sociálneho postavenia. Okupačné vojská spôsobili zároveň značné hospodárske a environmentálne škody.
