BRATISLAVA. V auguste 1968 sa Kremeľ obával, že demokratizačný proces bude inšpiráciou pre ostatné štáty tzv. východného bloku a oslabí jeho moc. Dnes sa Rusko obáva, že slobodná a demokratická Ukrajina je niečo, čo je neprípustné, a snaží sa tento proces vojensky potlačiť.
Uviedol to pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave predseda vlády Ľudovít Ódor vo svojom príhovore počas pietnej spomienky na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Zdôraznil, že vzhľadom na situáciu na Ukrajine nebol odkaz augusta ‘68 nikdy tak aktuálny a živý ako teraz, 55 rokov od okupácie.
„V tú osudnú stredu sa Československo zobudilo do trpkej reality. Do sveta, kde agresia vedená a nariadená Moskvou pošliapala všetky základné princípy medzinárodného práva základných práv a slobôd,“ uviedol premiér v príhovore. Prízvukoval, že je neprípustné, aby cudzia štátna moc rozhodovala „o nás bez nás“ a aby niekoho ktokoľvek bezdôvodne napadol za účelom uzurpovania si moci.
Ako ďalej pokračoval, následky invázie do Československa boli tragické a nedozerné. Nešlo len o straty na životoch, ale aj o ďalšie následky, ktoré pociťujú mnohé rodiny dodnes. „Rodiny boli rozdelené, strácali sa ľudia, slobodné myslenie sa muselo schovávať po pivniciach a disidentských bytoch, inteligencia a akademická obec boli systematicky decimované a nahrádzané bábkami poplatnými moci, ktoré sa neštítili profitovať z nešťastia ostatných a zneužívať národnú tragédiu na svoj osobný prospech a kariéru,“ pripomenul Ódor.
Záverom dodal, že je našou povinnosťou pripomínať a vysvetľovať mladej generácii dôležitosť demokracie. „Ak sa to stalo v minulosti Československu a teraz aj Ukrajine, kde máme garancie, že sa to nestane opäť alebo niekomu inému?“ pýtal sa premiér.
Minulosť si treba neustále pripomínať, aby hrdinské skutky trpiacich počas okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 nevyšli navnivoč.
Napriek všeobecnému odporu k invázii sa našli aj jedinci, ktorí ju privítali Čítajte Predseda parlamentu Boris Kollár vo svojom príhovore zasa poukázal na to, že socializmus s ľudskou tvárou na území Československa bol pre skostnanený establišment, ktorý držal moc v socialistických štátoch, nehoráznosťou, ktorú bolo treba potlačiť za každú cenu.
Pripomenul, že tzv. „spojenci“ vtedajšieho socialistického Československa vyslali na naše územie v auguste 1968 takmer pol miliónovú armádu.
Podčiarkol, že obeťami intervencie nebolo len niekoľko desiatok mŕtvych, ktorí bezprostredne zahynuli v augustových dňoch roku 1968.
„Sú to desaťtisíce a státisíce tých, ktorí za svoju nekompromisný vlastenecký postoj prišli o funkcie, ktorých rodinní príslušníci boli prenasledovaní, nebolo im umožnené študovať na vysokých školách alebo boli počas ďalších rokoch väznení, perzekvovaní či unesení,“ uviedol Kollár a zdôraznil, že títo ľudia trpeli, aby sme my dnes mohli žiť v demokracii a slobode.
Ako pokračoval, vďaka tomu dnes vie, že demokracia je to najlepšie, čo môžeme mať.
„Máme slobodné voľby, môžeme sa zhromažďovať, vyjadriť svoju nespokojnosť, cestovať a spoločne pracovať na zlepšení krajiny," dodal.
