BRATISLAVA. Mimoriadnu schôdzu k zásahu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) poslanci neotvorili na dvakrát ani v utorok. Plénum opäť nebolo uznášaniaschopné, predseda parlamentu tak schôdzu ukončil.
Pri utorňajšom druhom pokuse sa prezentovalo len 53 poslancov, pri prvom ich bolo 56. O otvorenie schôdze sa pokúšali už v pondelok, výsledok ostal rovnaký, líšil sa len počtom prítomných poslancov.
Mimoriadnu schôdzu iniciovala strana Smer spolu s nezaradenými poslancami a súčasne aj kandidátmi SNS - Tomášom Tarabom, Štefanom Kuffom a Filipom Kuffom.
Odvolanie Hamrana a stopka pre čurillovcov
Smer chcel, aby parlament konštatoval, že "po zásahu NAKA so súhlasom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) proti predstaviteľom Slovenskej informačnej služby (SIS), Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), Úradu inšpekčnej služby rezortu vnútra, prokuratúry a ďalším bezpečnostným orgánom a orgánom ochrany práva sa bezprecedentne prehĺbila ústavná a bezpečnostná kríza v SR".
Akcia Rozuzlenie: Ako policajný prezident Hamran vysvetľuje zásah NAKA Čítajte V uznesení sa tiež písalo, že Národná rada "so znepokojením upozorňuje NAKA a ÚŠP", že policajný zásah vyvolá v zahraničí vážne pochybnosti o fungovaní demokratického zriadenia na Slovensku. Zároveň chcela strana zaviazať prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby si plnila povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, predstúpila pred parlament a informovala o situácii a opatreniach, ktoré prijala v rámci svojich právomocí.
Premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý je poverený aj vedením rezortu vnútra, chcel Smer zaviazať k okamžitému odvolaniu Štefana Hamrana z funkcie policajného prezidenta a k tomu, aby boli mimo výkonu služby postavení všetci obvinení vyšetrovatelia NAKA, tzv. čurillovci.
Strana tiež chcela docieliť, aby riaditeľ SIS predložil správu o bezpečnostnej situácii na Slovensku.
Kollár netvrdí, že by za uznesenie hlasovali
Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár po ukončení schôdze uviedol, že o situácii v polícii chceli diskutovať. Neznamená to však, že by aj hlasovali za uznesenie predložené Smerom.
"Chceli sme diskutovať o problémoch v polícii. Nehovoríme, že by sme zahlasovali za uznesenie tohto znenia, to určite nie. Ale diskutovať sme o tom chceli," povedal.
Kollár zároveň apeloval na premiéra Ľudovíta Ódora, aby meral jedným metrom.
Podľa nezaradeného poslanca Juraja Šeligu zo strany Demokrati bola mimoriadna schôdza snahou prikázať vláde, aby vstúpila do živých vyšetrovaní. Líder Demokratov a expremiér Eduard Heger dodal, že šéf Smeru Robert Fico vytvára chaos, pretože sa bojí o svoju beztrestnosť.
Hamran: Žilinka nás spomalil o rok. Keby nás nezastavil, mohol prípad skončiť už vlani Čítajte Poslanci z Hegerovej strany tiež považujú iniciatívu opozície za ukážku toho, čo chcú tieto strany robiť po voľbách. Šeliga naďalej tvrdí, že Smer chce zrušiť špeciálnu prokuratúru a obmedziť špecializovaný trestný súd, ale aj zaviesť určitý typ trestnoprávnej imunity pri niektorých funkcionároch. Podotkol, že v krajine platia zákony a máme nezávislé súdy.
Robert Fico sa po neotvorení schôdze vyjadril k avizovanému odvolaniu šéfa SIS Michala Aláča. Ak má odísť, šéf Smeru žiada aj odchod policajného prezidenta Štefana Hamrana a tiež postavenie čurillovcov mimo služby. Nerozumie, prečo obvinenie Aláča stačí na odvolanie z funkcie, zatiaľ čo stíhaní policajní vyšetrovatelia v nich zostali.
Akcia Rozuzlenie
NAKA v rámci akcie Rozuzlenie obvinila viacero osôb vrátane šéfov SIS a NBÚ. Obvinenie piatich ľudí sa týka zločineckej skupiny, ktorá mala sťažiť alebo mariť vyšetrovania korupčných a iných trestných činov, navodzovať dojem manipulácie výpovedí svedkov vyšetrovateľmi, ale aj diskreditovať orgány činné v trestnom konaní. Dve osoby boli obvinené pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa z pomsty.
Diskreditovali, manipulovali, a chceli aj pomôcť Gašparovi. Z čoho vinia Pčolinského a Aláča? Čítajte K situácii zasadla aj bezpečnostná rada. Prezidentka a premiér deklarovali, že žiaden prevrat sa nedeje a chod dotknutých inštitúcií je zabezpečený. Na vyvodenie zodpovednosti voči aktérom kauzy vidia priestor po tom, ako súdy a prokuratúry rozhodnú o zákonnosti trestných konaní.
