Extrémne horúčavy, suchá, ale aj búrky či povodne. Slováci už v ostatných rokoch dôsledky klimatickej zmeny cítia na vlastnej koži. Ako by mohla vyzerať budúcnosť?
V ankete odpovedajú odborníci na otázku, aké najväčšie ekologické hrozby vidia pre Slovensko v najbližších desiatich rokoch.
V ankete sa dočítate
Aké hrozby čakajú Slovákov podľa
- Pavla Simana z Ústavu vied o Zemi SAV
- Dany Marekovej z Klimatickej koalície
- Michala Schvalba z Inštitútu pre klímu a rozvoj
- Kristíny Mojzesovej z Inštitútu environmentálnej politiky
Pavol Siman, Ústav vied o Zemi SAV
Slovensko ako geomorfologicky pestrá a krásna krajina sa v najbližšom období určite nevyhne hrozbám, ktoré vyplývajú a úzko súvisia nielen so zmenou klímy, ale aj užívaním až zneužívaním prírodných zdrojov. Za jednu z hrozieb považujem našu vlastnú neschopnosť porozumieť tomu, čo klimatická zmena vlastne je, ako urýchľujeme prírodné procesy, trvajúce milióny rokov, ako zasahujeme, ovplyvňujeme až narušujeme komunikačné kanály medzi atmosférou, hydrosférou či litosférou.
Znepokojuje ma, že sa ľudstvo nedokáže zastaviť a ani sa nesnaží spomaliť postup prírodných javov. Tie sa budú čoraz častejšie prejavovať extrémnymi prejavmi počasia, ktoré pozorujeme na Slovensku už aj teraz. Napríklad dlhotrvajúce obdobia sucha nasledované silnými prívalovými dažďami, krupobitiami či extrémnymi nárazmi vetra. Tieto javy môžu spôsobovať prírodné až sociálne katastrofy pomerne značných rozmerov.
S tým veľmi úzko súvisí kolaps niektorých ekosystémov, deformácia prirodzenej rôznorodosti prírody, biodiverzity a naopak možný nástup nových ekosystémov aj s ich možnými nepríjemnými hostiteľmi, parazitmi a inými organizmami, ktoré sa k nám dostanú prirodzenou zmenou prostredia.
Ďalšiu hrozbu pre Slovensko vidím v nepremyslenej urbanizácii území so zamedzením prirodzenej komunikácie a kolobehu vody, tiež v zbytočne pretechnologizovanom poľnohospodárstve, ale najmä v dlhodobo neriešených environmentálnych záťažiach, ktoré významne vplývajú na prírodné zásobárne podzemných vôd.
Pritom Slovensko je vďaka svojej polohe a morfológii nesmierne bohaté na vysoko kvalitné prírodné zdroje vody. Nie sú však rovnomerne rozmiestnené na území, a tak už dnes vznikajú problémy so zásobovaním pitnou vodou v mnohých oblastiach Slovenska.
A nakoniec problémom a hrozbou už nastáva kríza v zásobovaní a zabezpečení surovín pre najmodernejšie technológie. Ak sa nezameriame na výskumy v oblasti recyklácie a druhotného získavania surovinových zdrojov, môže to mať nielen pre Slovensko, ale aj pre EÚ podstatné následky.
Hrozí, že sa chladnička planéty zmení na radiátor. Klimatická zmena Antarktídy desí vedcov Čítajte Dana Mareková, Klimatická koalícia
Už v tomto a uplynulých rokoch zažívame výrazné výkyvy a extrémne prejavy počasia. Nielen požiare, pred ktorými utiekli dovolenkujúci z Grécka, či v Južnej Kórei, kde museli pre tajfún evakuovať 40-tisícový skautský tábor, kde boli aj skauti zo Slovenska. Priamo u nás na Slovensku zažívame ničiace krupobitie, horúčavy, veterné smršte či nárazové dažde spôsobujúce miestne povodne.
Vlny horúčav sú jedným z najčastejších prejavov zmeny klímy, ich intenzita a frekvencia sa bude stupňovať. Najviac ohrozenými sú zraniteľné skupiny ako deti, matky, starší ľudia a ľudia so zdravotnými problémami. Zhoršenie kvality života a dosahy na zdravie budú tiež výrazne vnímať desiatky tisíc ľudí, ktorých práca sa uskutočňuje vonku, teda rôzni servisní technici, opravári, pracovníci v službách a pod.
