Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
„Je otázka aj na mňa, aby som skúmala, prečo sa snažím, aby moja fotografia bola dokonalá, symetrická. Asi chcem v nej dosiahnuť svoju utópiu, prahnutie po dokonalosti,“ hovorí fotografka MÁRIA ŠVARBOVÁ.
Za sebou má sólovú výstavu v galérii Danubiana. Jej fotografie bazénov si kupujú na celom svete a v jej fotografiách sa často zobrazuje aj brutalistická slovenská architektúra, ktorú mnohí Slováci vinou bývalého režimu zatracujú.
V rozhovore sa dočítate:
- ako dopadla výstava jej fotografií v galérii Danubiana,
- čo podľa nej robí fotografiu dobrou,
- prečo často pracuje so symetriou a s brutalistickou architektúrou,
- prečo je Slovensko podľa nej pozadu s propagáciou umenia.
Bola výstava v Danubiane úspešná?
Počula som, že áno. Hneď po výstave som odišla na mesiac do New Yorku.
Písal mi aj riaditeľ Danubiany Vincent Polakovič, že je veľmi spokojný. Keď už výstava končila a bol posledný deň, gratuloval mi k návštevnosti. Nepamätám si presné číslo, ale bolo 25- až 30-tisíc ľudí.
Už ste vystavovali v Ázii, Amerike aj v Európe. V čom je iné vystavovať na Slovensku a v iných častiach sveta?
Doma mám väčší rešpekt pred slovenským divákom. Keď sa robí vernisáž, mám ešte väčší rešpekt, lebo sú pozvaní moji priatelia a rodina. Asi pred nimi mám vždy najväčší rešpekt, pretože pokiaľ vás majú radi, tak povedia pravdu.
Niekedy sa človek trošku obáva, či dobre všetko pripravil, pretože mi vždy na tom veľmi záležalo. Aj príprava v Danubiane bola zdĺhavejšia. Veľmi som sa obávala ich názoru, ale nakoniec si myslím, že všetko dobre dopadlo a boli na mňa hrdí najmä rodina a priatelia.
Ako sa dá rozoznať dobrá fotografia?
