BRATISLAVA. Po svojom nástupe do funkcie riaditeľa Audiovizuálneho fondu Peter Badač zistil, že fond roky míňal viac peňazí, než boli jeho príjmy. Nevedel o tom ani orgán fondu, ktorý má zo zákona kontrolovať jeho hospodárenie.
Keď začal Badač na problém nahlas upozorňovať a znížil výšku podpory z fondu, postavila sa proti nemu dozorná komisia a časť rady fondu. Badača obvinili z porušenia zákona a za zvláštnych okolností ho rada odvolala, čomu významne dopomohla ministerka kultúry Silvia Hroncová.
O kauze už tretí týždeň intenzívne diskutuje audiovizuálna obec s často protichodnými tvrdeniami. Denník SME sa tieto tvrdenia pokúsil overiť.
„Pre mňa je dôležité, aby sa z fondu stala moderná inštitúcia 21. storočia,“ povedal Badač pre SME v januári tohto roka krátko po svojom zvolení. Tvrdil, že chce spojiť audiovizuálne prostredie a fond mal byť jeho tmelom.
Vo funkcii vydržal len pol roka a audiovizuálna obec je rozhádaná viac ako predtým.
Badač po odvolaní hovorí, že je plný dezilúzie o fungovaní štátu. „Mrzí ma to, lebo som si myslel, že do inštitúcie môžem priniesť odbornosť a posunúť ju ďalej. Ale nie je po tom absolútne dopyt, radšej sa tu riešia žabomyšie vojny,“ hovorí.
Výdavky vyššie ako príjmy
Audiovizuálny fond vznikol v roku 2009. Pre filmových producentov a tvorcov sa stal kľúčovým nástrojom podpory, čo sa odzrkadlilo aj v stúpajúcom počte slovenských filmov. Aj filmárske prostredie si jeho vznik a činnosť cení.
Do roku 2017 vyplácal fond menšie sumy na čiastkové míľniky projektov. Až potom prešiel na celkovú podporu projektov, ale s postupným vyplácaním po splátkach. Žiadatelia dostali viac peňazí, ktoré sa však vyplácali v horizonte viacerých rokov.
Týmto krokom začal fond vytvárať záväzky. Zo zverejnených rozpočtov je navyše zrejmé, že fond míňal v rámci podpory audiovizuálnej kultúry viac, ako boli jeho príjmy.
Napríklad v roku 2022 minul na prevádzkové náklady asi 960-tisíc eur a na podporu audiovizuálnej kultúry 9,3 milióna eur (spolu 10,3 milióna eur). Príjmy fondu však boli dohromady asi 9,4 milióna eur (z toho 6 miliónov dotácia od štátu).
Aj v rokoch 2016 – 2021 hospodáril fond s priemerným ročným mankom 880-tisíc eur. Vyplýva to z prepočtov údajov, ktoré fond zverejnil pri príprave rozpočtu na rok 2023.
Bývalý riaditeľ Martin Šmatlák nevidí žiadny problém v takomto hospodárení. Zdôvodňuje to tým, že podľa zákona nezostavuje fond rozpočet na jeden rok, ale na tri roky.
„Verejnoprávna inštitúcia sa nesmie zaväzovať nad rámec svojho rozpočtu. To znamená, že záväzky by nemali byť vyššie ako trojročný rozpočet fondu, čo nikdy neboli,“ hovorí Šmatlák.
Ani jeho nástupca Badač nemá nič proti odsúvaniu záväzkov do ďalších rokov, no malo sa to podľa neho robiť v primeranej výške.
Sekera milión eur
Pri voľbe riaditeľa v januári hlasovali za Badača piati členovia rady, teda tesná väčšina. Táto rozpoltenosť rady sa prejavovala aj v ďalšom období.
Ilustruje to aj stanovisko, ktoré rada vydala minulý týždeň po medializovaní Badačových informácií, že fond nie je schopný splácať svoje záväzky.
V prvom stanovisku sa fond proti Badačovi ohradil a tvrdil, že jeho tvrdenie sa nezakladá na skutočnosti. Neskôr pribudlo ďalšie, revidované stanovisko, v ktorom časť členov rady zmierlivo tvrdila, že tvrdenia o platobnej neschopnosti zatiaľ neboli potvrdené.
Obe stanoviská sú stále na webe.
Zlom v postoji rady ohľadom hospodárenia fondu nastal tento týždeň. V utorok sa rada stretla s dozornou komisiou, po ktorom predseda rady Vincent Štofaník verejne priznal, že fond má problémy. Fond nemá peniaze na vyplatenie tohtoročných záväzkov v sume jeden milión eur a bude sa snažiť dohodnúť so žiadateľmi na odložení splátok.
