BRATISLAVA. Chorobnosť na akútnu vírusovú hepatitídu B (VHB) má na Slovensku dlhodobo klesajúci charakter. Od roku 1980 jej výskyt klesol takmer 15-násobne.
Pre TASR to uviedol vedúci odboru imunizácie Úradu verejného zdravotníctva Ivan Bakoss.
"Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny s nízkym výskytom VHB. V roku 2016 klesla chorobnosť na VHB pod jeden prípad na 100.000 obyvateľov a pozoruje sa jej pokles aj naďalej. V roku 2021 bola incidencia VHB 0,18 prípadu na 100-tisíc obyvateľov," priblížil Bakoss.
Vo vyššom riziku nákazy sú podľa jeho slov zdravotnícki pracovníci a dlhodobo hospitalizovaní pacienti, napríklad po transfúziách či dialýze. Dodal, že vekovo-špecifická chorobnosť na akútnu VHB sa postupne zmenila.
"V 80-tych rokoch najviac postihovala osoby stredných vekových skupín, v rokoch 2000 až 2007 dominovala skupina 15- až 24-ročných a detí do jedného roku," ozrejmil.
Veľa pil a mal žltačku. Vedci odhalili najpravdepodobnejšiu príčinu Beethovenovej smrti Čítajte Účinnou prevenciou je očkovanie. Okrem celoplošného očkovania novorodencov, ktoré sa vykonáva od roku 1998, sa očkujú aj rizikové skupiny.
V rámci prevencie boli tiež v zdravotníckych zariadeniach zavedené hygienické opatrenia na zabránenie parenterálneho prenosu hepatitídy, skríningové testovanie darcov krvi a tehotných žien, skríningové programy a vzdelávanie v rizikových skupinách a imunizácia.
VHB je zápalové degeneratívne ochorenie pečene. Medzi príznaky patrí napríklad únava, malátnosť, vracanie, tmavý moč, svetlá stolica, príznaky podobné chrípke, bolesti kĺbov, kožné i neurologické prejavy.
Ochorenie sa prenáša krvou, pri sexuálnom styku, ale môže sa preniesť aj z matky na dieťa v tehotenstve alebo počas pôrodu.
