BRATISLAVA. Ústavu SR schválila Slovenská národná rada pred 31 rokmi, štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok - Deň Ústavy SR.
Pri príležitosti výročia sa v historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave začala slávnostná schôdza parlamentu. V úvode vystúpil s príhovorom predseda parlamentu Boris Kollár.
Po schôdzi bude nasledovať udeľovanie štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana. Dostanú ju 13 laureáti, z toho dvaja in memoriam. Predseda NR SR udelí cenu napríklad exprezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, biskupovi Stanislavovi Zvolenskému, predsedovi rakúskej Národnej rady Wolfgangovi Sobotkovi, ale aj Viere Dubačovej, Mariánovi Kuffovi či Jurajovi Kukurovi a ďalším. Cenu in memoriam udelí aj Pavlovi Mešťanovi a Ľubomírovi Romanovi.
V budove parlamentu zas prebieha deň otvorených dverí.
Aké sú reakcie na Deň Ústavy
Ústavu SR nestačí len jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju 365 dní v roku dodržiavať. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pri príležitosti piatkového Dňa Ústavy SR.
"Mnohí za ústavné považujú iba to, čo je z ich pohľadu správne. A všetko ostatné, s čím nesúhlasia, považujú za neústavné. Na otázku, akú zmenu naša ústava potrebuje, sa mi preto žiada povedať, že zo všetkého najviac potrebuje zmenu prístupu k nej. Nevykladať ju podľa toho, kto je momentálne v akej mocenskej pozícii a čo sa mu aktuálne hodí," vyhlásila prezidentka.
Ako skonštatovala, Deň Ústavy SR patrí medzi novšie štátne sviatky. Politici by ho mali podľa hlavy štátu využiť na to, aby vytvárali prostredie, v ktorom sa ústava bude tešiť prirodzenému rešpektu a jej dodržiavanie sa bude považovať za samozrejmosť. "Preto ju nestačí len jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju 365 dní v roku dodržiavať," dodala.
Premiér Ódor: Bude na ďalšej vláde, aby sa pozrela na SIS a urobila aj radikálne rozhodnutia Čítajte Prijatím základného zákona sme sa podľa prezidentky prihlásili k hodnotám právneho, demokratického a zvrchovaného štátu. Ako poznamenala, tento dokument zároveň vyjadruje celospoločenskú zhodu na pravidlách a normách, ktoré sa zaväzujeme rešpektovať, a ktorých rešpektovanie vyžadujeme.
Premiér Ódor
Dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. (zdroj: TASR)Deň Ústavy SR by mal byť aj o tolerancii, vyhlásil predseda vlády Ľudovít Ódor. Je presvedčený, že každému jednému z nás, ale aj spoločnosti ako celku by prospelo prestať hľadať neexistujúcich nepriateľov, rozdúchavať iracionálne vášne, nálepkovať a stigmatizovať.
Podľa premiéra je niekedy smutné sledovať príkry rozpor postojov a slov mnohých, vrátane politických činiteľov, so základnými ústavnými princípmi.
"Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí o tom, že naša krajina je zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Sme krajinou, ktorá vyrástla z túžby chrániť všetkých svojich občanov," vyhlásil.
Želá si, aby sme hľadali porozumenie medzi nami. "Spoliehali sa na overené fakty a rozumné argumenty, s úctou a rešpektom k iným, a tak oslávili viac než tridsať rokov existencie základného textu, ktorým hovoríme, kým sme a akí chceme byť," poznamenal.
Pripomenul, že Ústava alebo ústavné princípy sú základným stavebným kameňom každej modernej demokracie. Určujú obrysy spoločnosti, v ktorej túžime žiť.
"Je právnou podstatou pri riadení štátu, krajiny. Je rámcom, v ktorom sa uskutočňuje snaha o spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. Je zárukou dodržiavania základných práv a slobôd. A je hlavným nástrojom proti zneužívaniu moci," skonštatoval.
Ústava zaisťuje, aby vláda slúžila záujmom občanov a krajiny, nie naopak, zhodnotil premiér. Najvyšší zákon štátu podľa neho vytvára podmienky pre fungovanie otvorenej spoločnosti, právneho štátu a je výrazom našej schopnosti a odolnosti chrániť rozmanitosť, ktorá nás podľa neho robí silnejšími.
Predseda parlamentu Kollár
Boris Kollár (zdroj: TASR)Ústava SR by mala byť základom stability krajiny, nemala by sa meniť príliš často. Garantuje základné práva a slobody a má slúžiť na spájanie, nie rozdeľovanie občanov, skonštatoval Boris Kollár (Sme rodina) v úvode slávnostnej parlamentnej schôdze. Poznamenal, že jej text v celku zodpovedá potrebám moderného štátu.
"Stabilné štáty majú aj stabilnú ústavu a menia ju len v najnevyhnutnejších situáciách," zdôraznil Kollár. Podotkol, že ústava nemá byť nástroj na presadzovanie politických cieľov.
Nemala by sa podľa neho meniť vždy, keď si niekto zmyslí, že mu niektorý článok bráni presadiť jeho záujmy. Pripustil, že ústava môže mať aj svoje nedostatky.
Odmieta však tendencie na zmenu alebo vypustenie preambuly našej ústavy. Poznamenal, že cyrilometodská tradícia má širší ako náboženský dosah a že aj moderné koncepcie vychádzajú z kresťanstva.
Predseda parlamentu pripomenul aj vznik slovenskej ústavy a samostatnej štátnosti. Prvého septembra si podľa jeho slov pripomíname jeden z najvýznamnejších dní v našej histórii, kedy bola prijatá prvá skutočne demokratická ústava na našom území.
Pripomenul, že jej znenie vtedy prijala drvivá väčšina parlamentu. Dodal, že prijatím ústavy sa vytvorili všetky predpoklady na to, aby 1. januára 1993 mohla Slovenská republika vstúpiť ako plne suverénny štát do medzinárodných vzťahov.
Minister zahraničných vecí Wlachovský
Miroslav Wlachovský (zdroj: TASR)Ústava SR je základným kameňom našej demokracie, spoločenského poriadku aj právneho štátu, preto si zasluhuje našu pozornosť a ochranu, povedal Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský.
Ako ďalej pripomenul, prijatie základného zákona štátu bolo dôležitým krokom pri vzniku samostatnej SR. Ústavu SR zároveň považuje za základný kameň demokratickej spoločnosti a spoločenského poriadku.
„Ústava nám zaručuje slobodu prejavu, právo na zhromažďovanie, náboženskú slobodu a mnoho ďalších práv, ktoré sú kľúčové pre fungovanie otvoreného spoločenstva. Zasluhuje si našu pozornosť aj ochranu. V rýchlo sa meniacom svete, v ktorom čelíme viacerým náročným výzvam, je obzvlášť dôležité držať sa hodnôt, na ktorých demokratické Slovensko stojí,“ zdôraznil Wlachiovský.
V tejto súvislosti šéf slovenskej diplomacie zároveň vyzval občanov, aby napĺňali svoje ústavné práva a aktívne sa zúčastňovali na veciach verejných.
„Je našou spoločnou povinnosťou zachovávať a posilňovať naše demokratické zriadenie prostredníctvom účasti na voľbách a presadzovaním našich práv a slobôd. Udržiavať a posilňovať demokraciu je naša kolektívna úloha,“ doplnil Wlachovský.
Hlas
Peter Pellegrini. (zdroj: TASR)Strana Hlas je pripravená navrhnúť do ústavy konkrétne sociálne práva, napríklad, aby bol vek odchodu do dôchodku, práva zamestnancov, rodín s deťmi či sociálne slabších skupín chránené priamo najvyšším zákonom štátu, povedal líder strany Peter Pellegrini.
„Ústava nám napríklad v článku 55 hovorí, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Tri roky pravicových vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera nám však ukázali, že toto ustanovenie im nejako nebráni v prijímaní antisociálnych zákonov, ktoré ožobračujú ľudí," povedal šéf Hlasu.
Takisto je podľa neho treba v ústave zdôrazniť, že práva slovenských žien a mužov sú rovnaké. „Ak niekto vykonáva rovnakú prácu s rovnakým nasadením, má právo aj na rovnaký plat a rovnaké zaobchádzanie. Rovnosť slovenských žien nemá platiť pre 150 vyvolených na kandidačnej listine, ale pre dva a pol milióny žien, ktoré sú oporou svojich rodín, detí, manželov, priateľov či rodičov,“ uviedol Pellegrini s tým, že po troch desaťročiach slovenskej samostatnosti dozrel čas pozrieť sa aj na to, čo dnes v ústave nie je a čo by tam byť malo.
Slovenská ústava si podľa Pellegriniho zaslúži úctu. „No zaslúži si aj zmeny, ktoré priniesol čas a ktoré majú ľuďom na Slovensku zabezpečiť lepší a dôstojnejší život. Tak bude slovenská ústava ešte väčšou oporou demokratickej a nezávislej Slovenskej republiky," dodal predseda Hlasu.
Progresívne Slovensko
Michal Šimečka (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Ústava má byť garanciou demokratického zriadenia a rovnosti pre všetkých, nie vitrínou, do ktorej si najrôznejší politici odkladajú svoje politické názory, povedal líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Zároveň skonštatoval, že dopĺňanie ústavy o najobskúrnejšie nápady sa stalo už pomaly športovou disciplínou.
„Predbiehanie sa, kto si tam presadí “to svoje” naozaj nevedie k ničomu dobrému. Tento dokument by mal garantovať rovnosť pre všetkých ľudí, bez ohľadu na ich národnosť, rasu, náboženské presvedčenie, či sexuálnu orientáciu,” uviedol Šimečka. Otváranie a zasahovanie do ústavy podľa neho môže spôsobiť nebezpečný precedens.
„Po septembrových voľbách reálne hrozí vláda Roberta Fica, Milana Uhríka a Andreja Danka. Ťažko si predstaviť, čo by z ústavy zostalo, keby sa do nej pustila partia politikov, ktorí sa dnes otvorene hlásia k Rusku a k neslobode," doplnil Šimečka s tým, že chce urobiť všetko preto, aby vzniku takejto hrozby pre demokraciu po voľbách zabránil.
Maďarské fórum
Zsolt Simon, predseda strany Maďarské fórum. (zdroj: SITA)Spoločná kandidátka strán okolo Maďarského fóra sa k Ústave SR hlási a chce ju chrániť. "Naším najvyšším politickým cieľom je demokratický a fungujúci právny štát pevne ukotvený v západnej civilizácii, kam stáročia patríme," deklarovala v stanovisku.
Kandidátka odmieta časté a necitlivé zásahy do ústavy. V Ústave podľa nich treba explicitne uviesť, že nie je možné ani formou ústavných zmien zmeniť systém reprezentatívnej demokracie a právneho štátu.
Modrí, Most-Híd
Mikuláš Dzurinda (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Predseda strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda pripomenul hektické obdobie, v ktorom text ústavy vznikal. K úvahám o potrebe napísania úplne novej ústavy je skeptický.
"Za súčasnej ústavy sme sa integrovali so svetom, vstúpili sme do OECD, do NATO, do Európskej únie. Vnútorne dramaticky silný impulz na zásadnú zmenu ústavy alebo nebodaj na úplne novú ústavu nepociťujem," skonštatoval v relácii TASR TV.
ZMOS
Šéf Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. (zdroj: TASR)Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje Deň Ústavy SR za jeden z dôležitých sviatkov novodobej histórie. Sviatok označilo za prejav úcty k všetkým, ktorí v prvej i v druhej polovici 19. storočia, ako aj v prvých dvoch dekádach 20. storočia bojovali za slovenský národ.
"Prijatie Ústavy SR Slovenskou národnou radou bolo kontinuálnym pokračovaním prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR (17. júla 1992) a bolo najdôležitejším momentom pri formovaní samostatnej Slovenskej republiky," vyhlásil predseda ZMOS Jozef Božik. Oba míľniky si preto pripomínajú viaceré členské obce a mestá.
Demokratické politické zriadenie SR vytvára podľa združenia predpoklady na to, aby v korektnej politickej diskusii boli schvaľované zákony, ktoré sú a budú na prospech občanov, obcí, miest, samosprávnych krajov i celého štátu.
"Našim spoločným cieľom by malo byť vytvárať podmienky pre hospodársky rast, rozvoj ekonomiky a kvality života všetkých občanov Slovenskej republiky," doplnil Božik.
ZMOS pripomína, že Ústava SR je najvyššou právnou normou najväčšej právnej sily a charakterizuje princípy výstavby štátu, ľudské práva a slobody. Definuje deľbu moci a je garantom budovania demokratického, právneho, zvrchovaného a slobodného štátu, ktorý je domovom nielen pre príslušníkov slovenského národa, ale i národnostných menšín. Zároveň je v ústave definovaná aj územná samospráva, ktorá je v každom demokratickom a právnom štáte základný pilier jeho výstavby.
