BRATISLAVA. Viaceré strany a hnutia považujú samosprávy za relevantných partnerov pri tvorbe regionálnej i samosprávnej politiky.
Vnímajú tiež ich dôležitosť v rámci pripravovanej reformy verejnej správy, nebránia sa diskusii o posilnení ich kompetencií. Uviedli to v reakcii na nedávne rokovania so združením Samosprávne kraje Slovenska (SK8).
"Krajské samosprávy počas posledných rokov ukázali, že sú schopné doručiť pomoc rýchlejšie a efektívnejšie ako štát na konkrétne územie svojho regiónu. Preukázali potrebu existencie," skonštatovalo hnutie Sme rodina.
Hnutie nevidí zásadný problém pri žiadnom z bodov, ktoré predostrelo SK8. Pripomína však, že celková reforma verejnej správy či požiadavka na zmenu financovania si budú vyžadovať súhlas naprieč politickým spektrom.
KDH chce viac počúvať samosprávy
O nutnosti nastaviť vzťahy so samosprávami po parlamentných voľbách nanovo hovorí aj mimoparlamentné KDH, ktoré sa po doladení niektorých drobných pripomienok k memorandu tiež pridáva.
Po tri a polročnom bezprecedentnom útoku na samosprávy zo strany vládnej moci je hnutie presvedčené, že ich treba viac počúvať.
"Samosprávne kraje sú pre KDH dôležitým článkom decentralizácie. V pripravovanej reforme verejnej správy počítame s posilnením ich kompetencií, ale tiež so zmenou ich financovania na nový daňový mix," podotkol podpredseda KDH Tomáš Merašický.
Demokrati chcú presadiť decentralizáciu
Po reforme verejnej správy volá aj mimoparlamentná strana Demokrati. Považuje ju za kľúčový nástroj na vytvorenie funkčného a užitočného štátu pre všetkých obyvateľov. Samosprávy podľa strany dokázali, že sa na ne centrálna vláda môže spoľahnúť.
"Nosnou myšlienkou dlho odkladanej reformy verejnej správy je decentralizácia. Máme na mysli skutočnú decentralizáciu riadenia štátu, teda aby sa činnosti vykonávali na efektívnej úrovni čo najbližšej k občanom," povedal podpredseda strany Miroslav Kollár.
Poznamenal, že s tým úzko súvisí aj alokácia a najmä garancia adekvátnych zdrojov pre samosprávy. Návrh memoranda o spolupráci považujú za dobrý základ na diskusiu o konkrétnych riešeniach.
SNS vidí diktát štátnej správy
Dôležitosť významu a postavenia samospráv vníma aj mimoparlamentná SNS. Reforma, s ktorou sa v tejto oblasti začalo po vzniku samostatného Slovenska, však podľa strany "zastala na polceste a zaradila spiatočku".
"Hlavne v poslednom volebnom období sa začal bez dialógu svojvoľne presadzovať diktát štátnej správy voči samosprávam všeobecne. Je to pre všetkých veľké varovanie, aký je náš systém krehký a zneužiteľný," poznamenal podpredseda SNS a starosta Obýc Milan Garaj.
Požiadavky, ktoré SK8 predostrelo, vníma ako ambiciózne a oprávnené. Ich naplnenie však bude závisieť od finančných možností i dohody v budúcej koalícii. "Za nás sa budeme snažiť byť ústretoví," deklaruje.
Samosprávy ako relevantného partnera vníma aj hnutie Republika, ktoré sa s SK8 dohodlo na podpise memoranda.
Nesúhlasí len so zavedením novej dane pre samosprávy, preferuje viaczdrojové financovanie v rámci systému už existujúcich daní.
Stredné školstvo zároveň plánuje vrátiť z krajov pod centrálnu kontrolu štátu. Zámerom je tiež zredukovanie počtu krajov. "O konkrétnej reforme verejnej správy chceme rokovať so všetkými dotknutými subjektmi, aby sme našli najvýhodnejšie riešenie," odkazuje hnutie.
Strana Hlas považuje komplexnú reformu verejnej správy za principiálnu vec, ktorej bude predchádzať systémový audit a až následne návrhy zmien s dosahmi na regióny. Deklaruje permanentný dialóg so všetkými dotknutými subjektmi vrátane samospráv, ktoré považuje za partnera.
"Keďže reformu verejnej správy chceme riešiť komplexne, po internej diskusii sme sa rozhodli toto memorandum nepodpísať, aby sme sa nezaviazali k čiastkovým a individuálnym zmenám," skonštatoval podpredseda strany Richard Raši.
Zvyšné strany, ktoré sa na rokovaniach zúčastnili, na nereagovali.
Oblasti rozvoja regiónov
Dokument, s ktorým prišlo SK8, zahŕňa 24 bodov v deviatich oblastiach regionálneho rozvoja, ktoré jednotlivé krajské samosprávy trápia a radi by ich v najbližších rokoch riešili centrálnou úrovňou, teda vládou alebo parlamentom.
Vypracovaný bol na základe dlhoročných skúseností vedení krajov. O svojich požiadavkách rokovalo združenie s vybranými 11 politickými subjektmi. S každým z nich by chcelo podpísať memorandum o spolupráci Samospráva ako partner.
