BRATISLAVA. Obnova vysokoškolských internátov, na ktorú bolo v roku 2018 vládou vyčlenených 50 miliónov eur, je realizovaná pomaly, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý preveril obnovu internátov na šiestich verejných vysokých školách v rokoch 2018 až 2022.
Išlo o Ekonomickú univerzitu v Bratislave, Prešovskú univerzitu (PU), Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (STU), Technickú univerzitu v Košiciach (TUKE) a Univerzitu Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici.
Sumy takmer všetkých študentských pôžičiek sa zvýšili, zjednodušil sa aj proces podávania žiadostí Čítajte Na sklonku minulého roka na týchto školách študovalo 44-tisíc študentov, pričom na predmetných internátoch bývalo v roku 2022 vyše 19-tisíc študentov. Kontrolóri skonštatovali, že tretina, čiže asi 3 200 izieb, stále ostáva v pôvodnom stave.
Zrekonštruovaných bolo vyše 3 600 izieb a ďalších 3 700 prešlo čiastočnou rekonštrukciou. Najviac nezrekonštruovaných izieb majú podľa NKÚ internáty Technickej univerzity v Košiciach, a to 73 percent.
Za ňou nasleduje Ekonomická univerzita v Bratislave, ktorá nemala zrekonštruovaných temer 700 izieb. Naopak, najviac zrekonštruovaných izieb mala bratislavská STU, a to vyše 1 800.
Problematická bola premena na konkrétne plány
„Kontrola tiež ukázala, že preverované školy mali vo vlastníctve budovy v obstarávacej hodnote takmer 580 miliónov eur. Hodnota študentských domovov tvorila viac ako pätinu hodnoty nehnuteľností. Ich priemerný vek bol 45 rokov, a práve veková štruktúra významne ovplyvnila výšku investičného dlhu. Ten ku koncu roka 2022 dosiahol sumu 113 miliónov eur, čím sa dostal na úroveň obstarávacích cien budov internátov. Vysoké školy nemali poistené všetky budovy internátov, pričom kvôli veku a počtu študentov, ktorí sa v priestoroch pohybujú a používajú vlastné spotrebiče, možno práve tieto zaradiť do rizikovej kategórie," konštatujú inšpektori.
Zistili tiež, že vysoké školy mali spracované dlhodobé zámery zahŕňajúce obnovu majetku, vrátane internátov, problematická bola ale ich premena na konkrétne ročné plány, merateľné ukazovatele, a tiež vyhodnocovanie s prijatím primeraných opatrení.
Nevyužili v plnej miere viaczdrojové financovanie
Podľa zistení NKÚ tiež školy preferujú investície pred opravami.
„Do internátov v kontrolovaných rokoch smerovalo 37,45 milióna prevažne z prostriedkov ministerstva školstva (28 mil. eur). V menšej miere pokrývali náklady vlastné zdroje školy v hodnote 5,15 milióna eur a opravy predstavovali 10,7 milióna eur, čo je 30 percent z investícií. Vysoké školy nevyužili v plnej miere viaczdrojové financovanie, spoliehali sa hlavne na zdroje štátneho rozpočtu," uviedli kontrolóri a doplnili, že vysoké školy pomenej využívali vlastné i európske zdroje, no PU čerpala prostriedky v podobe úveru.
Študenti sú podľa premiéra často demotivovaní už na stredných školách Čítajte „Kontrolované školy žiadali financie vo výške bezmála 104 miliónov eur, z ktorých dostali len 30 percent. Nepodarilo sa im čerpať ani peniaze z plánu obnovy v rámci dvoch výziev z roku 2022, ktoré boli zamerané na rozvoj infraštruktúry škôl v sume 157,1 mil. eur. Výzvy boli neúspešné, keďže podmienkou pre získanie peňazí bolo zlúčenie, resp. splynutie vysokých škôl, o čo žiadna z nich neprejavila záujem," dodáva NKÚ s tým, že tretia výzva zo tohto roku požadujúca vznik konzorcia už bola úspešná.
Nespĺňali hygienické štandardy
Počas kontrol zistil NKÚ problémy s hygienickými štandardmi, pretože poniektoré kontrolované školy nedodržali vyhlášku ministerstva zdravotníctva o optimálnych požiadavkách na ubytovacie zariadenia.
„Niektoré izby v internátoch Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Prešovskej univerzity nespĺňali minimálne požiadavky na m2. Školy na základe výsledkov kontroly požiadali o výnimku od orgánu hygieny," píšu kontrolóri.
Nezrekonštruované priestory podľa nich kvalitou ani komfortom nestačia na súčasné štandardy ubytovania. Obhliadajúci kontrolóri narazili na plesne, zatekanie, poškodené podlahy.
"Niektoré priestory neboli niekoľko rokov vymaľované a nábytok či obklady v kúpeľniach neboli dlhé roky menené. Pozitívom je bezbariérovosť izieb, ktoré boli vybudované v dostatočnom počte, avšak väčšinou nespĺňali presné požiadavky normy,“ konštatuje podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
Slovenské univerzity zaostávajú
NKÚ tiež upozornilo, že i kvalita ďalších služieb a podmienok pre vysokoškolský život ovplyvňuje, tak ako kvalita výučby, rozhodovanie študentstva pri výbere vysokej školy. Slovenské univerzity v tomto podľa NKÚ zaostávajú.
„Riziko dlhodobého odchodu mladých ľudí do zahraničia za vzdelaním, ale najmä riziko, že sa po štúdiu nevrátia, sa bude vyvíjať v prvom rade od kvality štúdia, ktoré slovenské školy budú poskytovať. Významnú úlohu však bude zohrávať aj úroveň školských aj mimoškolských priestorov, kde študenti trávia najviac času,“ vraví Crkoňová.
Podľa NKÚ je potrebné hľadať koncepčné a z finančného hľadiska udržateľné riešenia potrieb vysokého školstva.
