BRATISLAVA. Štrnásť dní pred voľbami a jedenásť dní pred moratóriom menšie strany, ktorým hrozí, že sa nedostanú do parlamentu, menia svoju komunikačnú stratégiu.
Voličov sa snažia výraznejšie lákať kritikou druhej najsilnejšej strany Progresívne Slovensko za to, že v snahe poraziť Smer môže Michal Šimečka ostať bez partnerov, s ktorými by zostavil vládu. Vyčítajú mu, že viaceré stredo-pravé strany môžu na úkor rastúcich preferencií PS ostať mimo Národnej rady.
"Poviem to možno trochu nie že ostrejšie, ale razantnejšie," rečnil na tlačovej besede v piatok počas štátneho sviatku predseda Modrých Mikuláš Dzurinda.
"Ak voľby naozaj napokon vyhrá Progresívne Slovensko, ale nebude schopné zostaviť vládu, bude hlas odovzdaný PS totálne prepadnutým hlasom," vyhlásil.
Fico nechce pripustiť, aby mal vyzývateľa, Matovič sa o to skúsil pobiť Čítajte V skutočnosti by pri takom scenári PS získalo desiatky kresiel v parlamente, ostalo by však v opozícii. Bol to pritom Dzurinda, kto ešte aj v piatok čelil otázkam o tom, či z volieb neodstúpi v záujme zabránenia prepadu časti hlasov.
Jeho strane v spojení s Mostom-Híd totiž aj v septembrovom prieskume agentúra AKO namerala podporu 1,5 percenta, NMS Marker Research pre SME len 0,9 percenta. Vzdať sa ale Dzurinda nechystá, rovnako ako Demokrati Eduarda Hegera, ktorí tiež voličov mobilizujú na hrozbe, že PS s vysokými preferenciami, ktoré predbehne Smer, môže prísť o partnerov do vlády.
"Ficova porážka nebude o tom, či bude prvý, alebo druhý. Sedemdesiatšestka rozhoduje. To by ste vedeli, keby ste mali skúsenosti so slovenskou politikou," odkázala v piatok Progresívnemu Slovensku jednotka kandidátky Demokratov Andrea Letanovská
Agentúra AKO strane v septembri namerala najvyššie preferencie od mája 2023, no stále pod piatimi percentami - 3,5 percenta. NMS Market Research Demokratom namerala podporu 3,8 percenta.
Približujú sa Smeru
Dzurinda vraví, že ho "prekvapil a trošku znepokojil" Šimečkov štvrtkový status, v ktorom napísal, že sa PS približuje tomu, "aby Robert Fico nezostavoval prvý vládu".
Šimečka narážal na tesný rozdiel 1,3 percenta medzi prvým Smerom a druhým PS v prieskume AKO, podľa ktorého by PS volilo 18,1 percenta voličov a Smer 19,4 percenta.
"Potrebujeme však vašu pomoc," prihováral sa predseda PS ľuďom. "V minulých voľbách chýbalo 926 hlasov, aby sme sa dostali do parlamentu. Teraz môže 926 hlasov rozhodnúť, kto zostaví vládu."
"Pýtal som sa sám seba, na čo je tých ďalších 926 hlasov pre Progresívne Slovensko potrebných, keď sa už dostávajú k dvadsiatim percentám," povedal Dzurinda a premietal popri tom na obrazovke výsledky volieb 1998, 2002 a 2010, keď ich víťazi Vladimír Mečiar či Robert Fico nedokázali vládu zostaviť. A to napriek tomu, že medzi prvým Smerom a druhým SDKÚ bol pred trinástimi rokmi rozdiel takmer dvadsať percent.
"Kam sme sa dostali, že politické strany - dokonca aj bývalý prezident - idú presviedčať ľudí, že netreba vo voľbách poraziť SMER?" reagoval v piatok Šimečka. "Namiesto toho, aby sme radšej mobilizovali tie stovky tisíc nerozhodnutých, o ktorých ešte môžeme spoločne zabojovať?"
Aj bývalý prezident a niekdajší predseda strany Za ľudí Andrej Kiska totiž písal na sociálnych sieťach o "Pyrrhovom víťazstve", ak PS "vysaje voličov menších demokratických strán a tie sa do parlamentu nedostanú". Spomínal pritom Demokratov, SaS či KDH.
Politológ Koziak: Čím sú slabší politickí oponenti, tým je silnejší Smer Čítajte Pripojiť sa k víťazovi vs. zachraňovanie malých
V situácii, keď niektorá zo strán z podobného názorového spektra výraznejšie rastie, sa môžu prejaviť v správaní sa voličov rôzne efekty.
Pridávať sa môžu k favoritovi pod vplyvom emócie, že by mohol zvíťaziť. To sa v roku 2020 stalo OĽaNO, ktoré v kombinácii s výrazným finišom kampane februárové voľby vyhralo so ziskom 25 percent. Januárové prieskumy pritom strane priraďovali preferencie ešte okolo ôsmich percent.
Progresívne Slovensko si však vtedy na vlastnej koži zažilo druhý scenár.
Jedným z dôvodov prepadu koalície PS-Spolu bola v roku 2020 podľa následných analýz snaha voličov pomáhať najmä stranám SaS a Za ľudí.
Podľa vtedajších predvolebných prieskumov im hrozilo, že sa do parlamentu nedostanú. To sa nestalo, necelých tisíc hlasov ale napokon pre vstup do parlamentu chýbalo práve koalícii PS-Spolu. V ich prípade tak vtedy prepadlo viac ako 200-tisíc hlasov.
Čo hovoria prieskumy
Ak by voľby dopadli ako septembrový volebný model NMS Research Market pre SME, mimo parlamentu by ostali strany KDH, SaS aj koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ.
V meraní síce Progresívne Slovensko opäť rástlo na 18,1 percenta, partnerov na zostavenie vlády by ale nemalo.
Keďže PS odmieta spoluprácu so Smerom, SNS aj Republikou, koalíciu by muselo skladať len s Hlasom a so stranou Sme rodina, ktorá sa však voči PS vymedzuje aj pre jej program v oblasti práv LGBTI+ ľudí. Spoločne by ich v parlamente zastupovala menšina 73 poslancov.
Treba však povedať, že žiadny prieskum nedokáže výsledok odhadnúť presne, pretože vytvára závery na základe vzorky populácie. Vždy ho teda ovplyvňuje štatistická chyba.
V prieskumoch sa preto uvádza aj tzv. interval spoľahlivosti, ktorý vyjadruje, akú najnižšiu aj najvyššiu podporu môže strana dosahovať už so zohľadnenou odchýlkou.
Napríklad NMS v septembri nameralo KDH 4,7-percentnú podporu. Interval spoľahlivosti ale určili od 3,6 až do 5,8 percenta. Podpora, akú môže KDH v populácii dosahovať, sa teda pohybuje v rozmedzí od 3,6 do 5,8 percenta. Podľa prieskumu AKO je toto rozmedzie od 4,3 do 7,7 percenta.
Šancu teda na parlament hnutie má, hoci jeho účasť v ňom môže byť ohrozená.
Prieskum: Vypadli tri demokratické strany. Smer by mal pohodlnú väčšinu Čítajte Podobne je to v prípade SaS s intervalom spoľahlivosti podľa NMS od 3,1 do 5,2 percenta. Septembrový prieskum AKO pritom SaS zaradil do parlamentu s rozmedzím možných preferencií od 5,5 do 9,4 percenta.
Koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ potrebuje pre vstup do parlamentu aspoň sedem percent. Podľa NMS sa jej preferencie mohli v septembri na základe intervalu spoľahlivosti hýbať medzi 4,8 až 7,3 percentami, podľa AKO od 5,2 do 8,9 percenta.
Aj Hegerovi Demokrati sa v intervale spoľahlivosti dostávajú takmer k hranici piatich percent (od 2,8 do 4,8 percenta).
V prípade Modrých a Mosta-Híd sa ale ani horná hranica možnej podpory k prekročeniu piatich percent nepribližuje (od 0,4 do 1,4 percenta podľa NMS, a od 0,5 do 2,3 percenta podľa AKO).
Podľa posledného prieskumu AKO zo septembra by sa pritom strany KDH, SaS aj koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ do parlamentu dostali. SaS so 7,4-percentným ziskom, KDH so šestimi percentami a najtesnejšie by sa do parlamentu dostala aj koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ so siedmimi percentami.
Bez Hlasu, ktorý sa ale voči PS čoraz častejšie vymedzuje, by však Progresívne Slovensko ani s SaS, OĽaNO, KDH a Sme rodina väčšinu nevyskladalo. Mali by v parlamente 74 kresiel.
Väčšinu 78 resp. 77 hlasov by PS dosiahlo iba v kombinácii s Hlasom, pripojiť by sa však musela nielen SaS, ale aj KDH alebo Sme rodina. Tie síce PS neodmietli, no obe sa pravidelne voči strane vyhraňujú.
Na jednofarebnú vládu siahol Smer
PS pri preferenciách 18 percent podľa NMS ďalej rozširuje aj svoj voličský potenciál - teda počet voličov iných strán, ktorí zvažujú voliť PS. Potenciál mali v septembri 21,2 percenta.
Na to, aby PS nepotrebovalo pre zloženie vlády žiadnych ďalších partnerov, by ale muselo získať ešte výrazne viac voličov.
Jednofarebnú vládu v roku 2012 poskladal Smer. Do parlamentu sa vtedy dostalo šesť strán. Hoci ostatné koalíciu so Smerom odmietali, vládu zložil vďaka 44-percentnému zisku. V parlamente obsadil 83 kresiel.
Aj dva týždne pred voľbami je pritom ešte veľká časť voličov nerozhodnutá. Podľa NMS polovica ľudí, ktorí chcú ísť voliť, sympatizuje s jednou či viacerými stranami, no nie je pevne rozhodnutá, komu dajú hlas.
Predčasné parlamentné voľby 2023
- Všetko o parlamentných voľbách 2023
- Aktuálne preferencie politických strán
- Najnovší volebný prieskum preferencií (Focus)
- Kandidátne listiny politických strán
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
- Prečo voliť vo voľbách?
- Najbližšie voľby na Slovensku
