BRATISLAVA. Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje podanie prezidentky Zuzany Čaputovej na Ústavný súd SR, týkajúce sa výkladu ústavy v súvislosti s jeho činnosťou, za účelové. Povedal to v rámci svojho pondelkového vyhlásenia pre médiá.
"Som toho názoru, že návrh je účelový a spor o výklad ustanovení ústavy bol umelo vytvorený," zdôraznil Žilinka. Ide podľa neho o pokračovanie dlhodobého tlaku, spochybňovania a diskreditovania jeho osoby.
Avizoval vážne rozhodnutie
Prezidentka žiada Ústavný súd SR o výklad ústavy z dôvodu, že jej generálny prokurátor odmietol doručiť rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR o návrhoch obvinených na konanie podľa ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku.
Žilinka tvrdí, že prezidentku po jej žiadosti požiadal o osobné prijatie, ale odpoveď nedostal.
Ústava podľa neho nepriznáva prezidentke oprávnenie kontrolovať rozhodovaciu činnosť generálneho prokurátora v konkrétnych veciach. "Prezident SR nie je nadriadený generálnemu prokurátorovi," podotkol Žilinka s tým, že prezidentka nie je ani orgánom činným v trestnom konaní.
"Mohli sme predísť tomuto divadlu. Ústava SR totiž neumožňuje kontrolovať prezidentke činnosť generálneho prokurátora,” vraví Žilinka.
Žilinka si stojí za svojimi rozhodnutiami, ako aj rozhodnutiami svojich kolegov generálny prokurátor. “To je len preto, že sa ma nepodarilo skrotiť ako takéto divého psa a nestal som pri tých, ktorí robia akúsi “očistu spoločnosti”,” mysli si Žilinka.
Tieto útoky, ako žiadosť prezidentky nazýva, ho primäli k vážnemu rozhodnutiu, ktoré v krátkom čase oznámi verejnosti, ale nešpecifikoval ho bližšie.
Na list vraj nereagovala
Dodal, že v rámci primeranosti je pripravený poskytnúť prezidentke informácie, ktoré sú potrebné na výkon jej funkcie. Deklaroval, že rozhodnutie Ústavného súdu SR bude rešpektovať.
“Chcel som jej vysvetliť systém vybavovania mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože to nie je svojvôľa jedného muža,” uviedol s tým, že chcel ponúknuť návrh súčinnosti v primeranom rozsahu. Prezidentke podľa vlastných slov poslal aj list, no ona naň nereagovala.
Prezidentka vo svojom minulotýždňovom podaní na Ústavný súd SR vyjadrila presvedčenie, že generálny prokurátor jej má povinnosť bez zbytočného odkladu poskytovať súčinnosť.
Kritika Šeligu
"Ja nie som obyčajný úradník, ja som generálny prokurátor," odkázal Maroš Žilinka Jurajovi Šeligovi a ironicky ho označil za morálnu autoritu. Šeligove tvrdenia, že mal koordinovať činnosť tímu Oblúk, označil za nezmysly.
Ide Žilinka za medveďmi alebo do paláca? (komentár) Čítajte Šeliga sa cez víkend vyjadril, že Žilinka mal koordinovať činnosť tejto skupiny, ktorá bola na policajnej inšpekcii zriadená na odpočúvanie a následne stíhanie vyšetrovateľov NAKA.
Tlačovú konferenciu ukončil citátom údajne Leva Nikolajeviča Tolstého. "Svetlo ostane svetlom, aj keď ho slepý nevidí," uzavrel Žilinka a odišiel bez toho, aby reagoval na otázky novinárov.
Šeliga vyzval Žilinku na odchod z funkcie
Podľa Juraja Šeligu by sa mal Žilinka vzdať svojej funkcie.
Kritizoval, že generálny prokurátor v pondelok neodpovedal na otázky novinárov a zdôraznil, že je škandalózne, keď generálny prokurátor odmieta dať podklady prezidentke, ktorá má právomoc na neho podať disciplinárny návrh.
Prezidentka nie je osobná, ide jej o výklad paragrafu
Prezidentka v reakcii na generálneho prokurátora k téme využívania paragrafu 363 uviedla, že sa vždy stavala vecne a odborne a k možnosti podania disciplinárneho návrhu na generálneho prokurátora sa vyjadrovala iba v spojitosti s otázkami novinárov, pripomenul v tlačovej správe Martin Strižinec, hovorca prezidentky.
"Za krokmi prezidentky smerom k Ústavnému súdu je presne opačný úmysel, než prezentuje generálny prokurátor - prezidentke ide o vyriešenie sporných ústavnoprávnych otázok bez ohľadu na osobu generálneho prokurátora alebo osobu prezidentky, a teda o výklad ústavy, ktorý bude platný voči všetkým. Tento postup môže byť nápomocný aj pre samotnú činnosť generálneho prokurátora, a preto slová Maroša Žilinku o dlhodobom zneisťovaní verejnosti o zákonnosti jeho postupu zo strany prezidentky nemajú s realitou nič spoločné," píše sa vo vyjadrení z Prezidentského paláca.
V prípade aktuálneho podania na Ústavný súd ide predovšetkým o vyriešenie spornej ústavnoprávnej otázky, či môže generálny prokurátor odmietnuť prezidentke poskytnúť svoje rozhodnutia pre výkon jej právomocí.
"Napriek zjavne osobnej rovine zo strany generálneho prokurátora sa prezidentka k mnohým výzvam na podanie disciplinárneho návrhu stavia vecne a bez argumentov tomuto tlaku nepodľahla. Akýkoľvek záujem o živé kauzy prezidentka dôrazne odmieta," doplnil Strižinec.
