BRATISLAVA. Na všetkých kultúrnych pamiatkach bude povinne visieť slovenská vlajka, deti si nebudú môcť priniesť do základnej školy mobilný telefón či tablet. Mimovládne organizácie, ktoré na svoju činnosť využívajú granty zo zahraničia, si budú musieť dať do názvu „zahraničný agent“.
Tak by malo vyzerať Slovensko, ak by sa do vlády dostala extrémistická Republika a začala napĺňať svoj volebný program.
Zanikol by Úrad špeciálnej prokuratúry, novinári by nemohli písať o LGBTI+ témach a za kritiku vlády by im hrozila trestnoprávna zodpovednosť, ak si ju policajt vyloží ako „mediálnu poľovačku s cieľom diskreditovať“.
Ľudia s maďarskou a inou menšinovou národnosťou by museli povinne ovládať štátny jazyk a používať ho. „Svoj materinský, menšinový jazyk môžu na svojich podujatiach používať spolu so štátnym jazykom na znak úcty k nemu a spolupráce s väčšinovou slovenskou spoločnosťou,“ píše sa v programe Republiky.
Strana, ktorú politológovia označujú ako extrémistickú, sa môže stať súčasťou vlády.
Vládu s Republikou nevylúčil favorit volieb Smer a ani SNS. Vylúčené nie je ani to, že by v prípade patovej situácie vznikla menšinová vláda s tichou podporou Republiky, ktorá by ju mohla vymeniť za schválenie niektorých svojich návrhov.
Zároveň je to prvýkrát, keď ide extrémistická strana do volieb s takým komplexným programom pokrývajúcim rôzne oblasti života. Prináša aj návrhy, ako urýchliť výstavbu diaľnic, zastaviť odlev mozgov, o koľko zvýšiť peniaze vo vede, alebo, ako podporiť rozvoj nájomného bývania.
Kým boli ľudia okolo Milana Uhríka ešte členmi ĽSNS, do volieb išli spravidla len s niekoľkými bodmi. Aj dnes má ĽSNS namiesto programu len „desatoro“ bodov, ktoré chce presadzovať.
„Náš program je spomedzi vlasteneckých strán jednoznačne najlepší,“ chválil sa pri predstavovaní programu Republiky Milan Uhrík.
Predvolebný program je ďalším pokusom tejto strany legitimovať sa v očiach prípadných spojencov. Už predtým jej lídri zmenili verejné postoje k vojnovému slovenskému štátu, a začali oslavovať SNP.
„Hnutie je pripravené na vládu a pripravené prevziať zodpovednosť za jednotlivé rezorty,“ povedal Uhrík.
Eurofondy áno, Európska únia nie
Program si na niektorých miestach protirečí a zdá sa, akoby nebol napísaný koordinovane.
Strana chce získať viac peňazí na zdravotníctvo a školstvo napríklad tým, že zníži výdavky na zbrojenie, píše v kapitole o verejných financiách. V kapitole o obrane však sľubuje obnoviť bojaschopnosť armády, aby mohlo Slovensko vystúpiť z NATO.
O vystúpení z NATO by sa malo rozhodnúť v referende a Slovensko by sa malo v predstavách Republiky nakoniec stať neutrálnym.
Odborným garantom kapitoly je Jozef Viktorín, päťka na kandidátke. Na ministerstve obrany pracoval ako zástupca riaditeľa odboru NATO v čase, keď Slovensko do Aliancie vstupovalo.
Rozporuplný je aj vzťah strany k Európskej únii. „S pomocou európskych partnerov zreformujeme EÚ tak, aby bola organizáciou ekonomickej spolupráce a obchodnou úniou, nie organizáciou politického a ideologického nátlaku,“ píše sa v programe.
Nie je jasné, o akých partnerov sa chce strana oprieť. Nie je súčasťou žiadnej európskej strany. V europarlamente funguje sedem politických frakcií, no Uhríka neprijala ani jedna. Šanca, že by Republika mohla mať nejaký vplyv na smerovanie Únie, sa blíži k nule.
V strane si to zrejme uvedomujú, preto v programe píšu, že ak neuspejú s reformou Európskej únie, chcú referendum o vystúpení Slovenska.
Napriek jasne protieurópskemu postoju, strane neprekáža čerpať peniaze z eurofondov či z plánu obnovy. Chce za ne stavať nové škôlky či diaľnice. Navrhuje odbyrokratizovanie žiadostí a zrýchlenie kontroly, aby sa eurofondy čerpali rýchlejšie.
V programe tiež často porovnáva Slovensko v rôznych ukazovateľoch s inými štátmi Európskej únie. „Ak by som mal povedať jeden najdôležitejší bod programu, tak chceme zabezpečiť európske platy a európske dôchodky pre Slovákov,“ vyhlásil Uhrík.
Takmer vôbec Republika nepíše o Rusku, iba že chce raziť politiku štyroch svetových strán a rozvíjať obchodné vzťahy s Ruskom alebo s Čínou. Nič nepíše ani o vojne na Ukrajine.
Dôchodkový systém by sa zrútil
Program Republiky ohlasuje síce aj ozdravovanie verejných financií, no iba vágne naznačuje, ako to chce dosiahnuť. Takmer v každej oblasti pritom sľubuje významné zvyšovanie výdavkov, znížila by ich len na štátnu správu, zbrojenie a zahraničnú pomoc.
Extrémisti
Strana Republika vznikla odchodom časti straníkov po spore v ĽSNS.
O tom, že ĽSNS je extrémistickou stranou, rozhodol aj Najvyšší súd, ktorý uznal Mariana Kotlebu za vinného z prečinu prejavov sympatií k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných ľudských práv. Išlo o kauzu darovania šekov na 1488 eur. Číslo je súčasťou neonacistickej symboliky.
Politika Republiky Milana Mazureka zase odsúdil súd za prečin hanobenia, keď vo vysielaní rádia hovoril o „cigánskych asociáloch“.
Tiež chce zvýšiť nepriame dane, napríklad na luxusnú spotrebu, ale aj znížiť priame dane.
Ak by prešli všetky jej návrhy, určite by sa zrútil dôchodkový systém. Navrhuje 13. a 14. dôchodok a minimálna výška dôchodku by mala byť rovnaká ako minimálna mzda v čistom.
Dnes je minimálna výška dôchodku 366 eur a minimálna čistá mzda 569 eur.
V inej časti zase píšu, že dôchodok po 40 odpracovaných rokoch by mal byť na úrovni priemernej mzdy v hospodárstve.
Muži by mali odchádzať do dôchodku v 60. roku, ženy podľa počtu detí ešte skôr. Dnes je to pritom o tri roky neskôr a aby systém neskolaboval, doba odchodu sa predlžuje podľa toho, ako rastie priemerná dĺžka života.
Viac ľudoviek aj extrémistov v televízii
Pre Uhríka je jednou z priorít „ochrániť deti pred zvrátenou LGBT agendou alebo dúhovou pliagou v školách, kultúre a mediálnom priestore“.
Aj sexuálnu výchovu v školách označujú v strane za zvrátenú a chcú ju nahradiť predmetom Výchova k manželstvu a rodičovstvu. „Jej cieľom bude príprava mladej generácie na rolu rodiča v tradičnej rodine,“ píše sa v programe.
Kultúru chce strana „očistiť od ideologických naratívov“ a zastaviť financovanie organizácií, ktoré robia takéto kultúrne podujatia.
„Za skutočnú, prínosnú a trvalo udržateľnú považujeme len kultúru národnú,“ píše sa v kapitole, ktorej odborným garantom je Rafael Rafaj, kedysi poslanec SNS.
Strana sa chce viac zamerať na podporu folklóru ako „hlavného fundamentálneho piliera identity národa“. Vo verejnoprávnych médiách chce preto stanoviť kvóty na slovenskú ľudovú hudbu.
Zároveň chce Republika zaviesť sankcie za používanie nespisovných výrazov v úradnom styku.
Podporovala by tzv. alternatívne médiá. Médiá, ktoré vysielajú politické relácie, by mali podľa Republiky rovnomerne pozývať zástupcov všetkých strán, teda aj extrémistov.
Beata
Balogová
