Príjemný víkend! To, že je v niečom iná, zistila až neskôr v dospelosti - dokonca až potom, ako Aspergerov syndróm diagnostikovali jej dcére. Viera Hincová je psychologička, ktorá sa venuje problematike ľudí s neurodivergentným myslením. A keďže má sama aspergera, veľmi dobre im rozumie. V rozhovore vysvetľuje aj to, prečo narastá počet ľudí na autistickom spektre a ako to súvisí s nervovou sústavou, akú rolu pri atypickom vývine v maternici zohráva strava a životné prostredie okolo, aj či je okolo liečby autizmu veľa šarlatánstva.
Žijeme v časoch plných dramatických udalostí, hovoria víťazné fotografie súťaže Slovak Press Photo. Niekedy tie udalosti vyburcujú človeka k reakcii, zaujatiu postoja, inokedy ho zasiahnu natoľko, až ostane paralyzovaný. Obe polohy zachytili tohtoročné fotografie v súťaži.
Okrem najlepších fotografií vyhlásili aj najlepšie maľby. Všetky tri pochádzajú od ženských autoriek a citlivým, no odvážnym spôsobom reagujú na tému násilia páchaného na ženách aj rodových stereotypov.
Do kín prišli dva výborné slovenské filmy – Všetci ľudia budú bratia od Roberta Kirchhoffa o Alexandrovi Dubčekovi a Šťastný človek – rodinný príbeh o tranzícii Marvina Horvata. K obom prinášame rozhovory.
Psychologička s aspergerom: Ženy to dokážu oveľa lepšie maskovať. Mnohí si nepochopenie kompenzujú výkonmi
Viera Hincová je psychologička, ktorá sa venuje problematike ľudí na autistickom spektre. Sama žije s Aspergerovým syndrómom. (zdroj: SME/Marko Erd)„Vedieť o svojej diagnóze má veľký význam z pohľadu sebapoznania, pretože človek má tendenciu sa vnútorne kritizovať za to, čo by mal robiť inak, lebo spoločnosť niečo očakáva. Pre mňa bolo dôležitým a silným zážitkom uvedomiť si, že si napríklad po konferencii nejdem sadnúť s kolegami, lebo už mám toho sociálneho dosť, a je to úplne v poriadku. Inak totiž vzniká psychická záťaž, keď človek stále rieši konflikty, ako to bude vyzerať, čo si o ňom pomyslia,“ hovorí Viera Hincová.
Dodáva tiež, že najmä u žien je autizmus, respektíve Aspergerov syndróm, nedostatočne diagnostikovaný, keďže diagnostika sa historicky odvíjala od prejavov u malých chlapcov. Svoju neurodivergenciu totiž dokážu v spoločnosti oveľa lepšie maskovať.
Ľudia s atypickým vnímaním a myslením pritom nepochopenie okolím ťažko prežívajú. Niektorí majú svoj neustály stres a preťaženie tendenciu kompenzovať - workoholizmom, kontrolou, športovými výkonmi, no i užívaním alkoholu a drog. „Aj medzi závislými nájdeme veľmi veľa nepodchytených neurodivergentných ľudí,“ vraví Hincová.
V rozhovore si prečítate aj to, prečo sa neurodivergentní ľudia ľahko preťažia a prečo môžu aj z pozitívnych vecí dostať horúčku, ako pristupovať k atypicky fungujúcim deťom a prečo sa ich nedá „vychovávať“, či aké sú najväčšie mýty o neurodivergentných ľuďoch.
Víťazi Slovak Press Photo: Fotografi vytiahli na svetlo tragédie zo Zámockej, Zochovej aj Ukrajiny
Chlapec z Chersonu sa stal víťaznou samostatnou fotografiou v medzinárodnej kategórii Každodenný život. (zdroj: András D. Hajdú)Žijeme v časoch plných dramatických udalostí, hovoria víťazné fotografie súťaže Slovak Press Photo. Niekedy tie udalosti vyburcujú človeka k reakcii, zaujatiu postoja, inokedy ho zasiahnu natoľko, až ostane paralyzovaný. Obe polohy zachytili tohtoročné fotografie v súťaži.
Aj fotografia ocenená Grand Prix sa viaže na udalosť, ktorá pohla tunajšou spoločnosťou. Dokonca zachytáva priamo jej reakciu. Dorota Holubová zvíťazila na Slovak Press Photo so záberom davu demonštrujúceho po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave, pri ktorom zomreli dvaja ľudia.
Ľudia sa na protestnom zhromaždení domáhali posilnenia práv a bezpečnosti LGBTI+ komunity, ktorej sa Holubová venuje vo svojej tvorbe už roky. Jej víťazná fotografia na Slovak Press Photo sa volá Protest za Matúša a Juraja a pochádza zo série Kričiaci a plačúci aktivisti. Dominovala aj v súťažnej kategórii Aktualita.
Dorota Holubová je prvou ženou, ktorá získala Grand Prix Slovak Press Photo. A navyše ako nezávislá fotografka.
Tohtoročná súťaž ukázala, že stále rezonuje aj téma rok a pol trvajúcej vojny na Ukrajine. V medzinárodnej kategórii Každodenný život sa to potvrdilo udelením ocenení. V skupine samostatných fotografií zvíťazil záber ukrajinského chlapca s namosúreným výrazom. Pôsobí zároveň sklamane, bez ilúzií, akoby ho niečo vnútorne preformátovalo tak, že viac nezodpovedá detskému veku.
Šéfka poroty Slovak Press Photo: Novinársky preukaz bol kedysi ako žolík, dnes už nie je
Maral Deghati počas pôsobenia v porote súťaže Slovak Press Photo. (zdroj: Slovak Press Photo/Nataša Bošková)Pochvaľuje si kvalitu fotografií v tohtoročnej súťaži Slovak Press Photo. Viedla totiž porotu, ktorá ich hodnotila. Francúzka Maral Deghati sa venuje fotografii na niekoľkých úrovniach. Najmä ako vedúca redaktorka pre spravodajskú fotografiu v spoločnosti Getty Images. Zdôrazňuje, aké dôležité je fotografiou rozprávať príbehy. To je to, čo dáva ľuďom zmysel, na čo sa vedia najlepšie napojiť. Takže aj vojnu na Ukrajine netreba zaznamenávať len cez boje a zbrane, ale cez ľudskú stránku veci.
„Treba zvažovať, koľko násilia sa zobrazuje a do akej miery je to etické. Pre mňa nejde len o mŕtve telá, ale aj o tých, ktorí prežili a trpeli. Verím v úsudok fotografov, že k takým ľuďom budú pristupovať citlivo. Lebo oni sa raz budú chcieť vrátiť k normálnemu životu a nebyť traumatizovaní. Nepochybne existuje istá fascinácia násilím. Ak sa to nadužíva, nedáva to zmysel. Niekedy to však ukázať treba, lebo taká je realita. Závisí to od konkrétnej situácie. Nikdy by som však nežiadala fotografa, aby šiel fotografovať iba mŕtve telá,“ hovorí.
Pri fotografii sú pre ňu najdôležitejšie tri veci: jej informačná hodnota, estetická kvalita a emocionálny náboj. A hoci sa podľa nej práca fotoreportéra rokmi až tak nezmenila, čosi je predsa len inak. Novinársky preukaz dnes vraj neznamená to isté čo pred dvadsiatimi rokmi.
Nemáme sa zle, ale majú sa aj lepšie. Voľby rozhodne obdiv k milenkám a drahým hodinkám
Juraj Buzalka. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Vo verejnom diskurze v posledných mesiacoch pravidelne ozýva veta, že slovenská spoločnosť je mimoriadne napätá a polarizovaná. Podráždenosť, frustrácia a všetky negatívne pocity, ktoré v nás vyvolali pandémia, inflácia, vojna v susedstve, korupcia a hádky v politike, vraj tentoraz ovplyvnia výsledky volieb fatálnejšie ako kedykoľvek pred tým.
Juraj Buzalka si však nemyslí, že za rozpoltenosťou Slovákov stoja len Fico, Mazurek a Matovič, ktorí v neistých časoch umne pracujú s našimi obrannými pudmi.
V novej knihe Postsedliaci vysvetľuje, že bariéry medzi nami vznikli už oveľa skôr, ako títo muži vstúpili na politickú scénu, a že medzi tých, čo ich posilňovali, patria aj národní hrdinovia, na ktorých sme si postavili svoju štátnosť.
Robert Kirchhoff: Dubček bol ako Kennedy či Martin Luther King. Žiaľ, nikdy to nepochopil
Robert Kirchhoff. (zdroj: Archív SME/Gabriel Kuchta)Keď je v uliciach, väčšinou sa pri tom udeje niečo vypäté a konfliktné. Inak to nebolo ani teraz, keď nakrúcal film Všetci ľudia budú bratia, venovaný Alexandrovi Dubčekovi a dedičstvu, ktoré po sebe v Slovákoch zanechala jeho slepá viera v socializmus.
Keď sa k jeho buste na akcii Matice slovenskej klaňal Robert Fico, padla aj facka a nakoniec musela prísť sanitka.
Robert Kirchhoff prechádza cez jeho veľké chvíle, omyly aj krivenie chrbtice tak komplexne, že pri tom zároveň objavuje a vysvetľuje mentálnu cestu, ktorá nás dostala od viery v politiku s ľudskou tvárou až po obdiv hrubej sily.
„Pre mňa, ako Roberta Kirchhoffa bol napriek všetkému Dubček viac pozitívnou postavou. No nedá sa nevidieť, že mohol urobiť viac. Pre Slovensko, pre Československo.
Ako človeka ho chápem. Ako politika ho chápem s veľkými výhradami. Dovolil, aby sa našim národom pokrivila chrbtica. Zostal v nás jeho odkaz z normalizačných rokov, jeho poddajnosť, neodbojnosť a nemiestna opatrnosť.
Naučil nás skloniť hlavy, poslúchať a poslušne vláčiť to bremeno,“ hovorí režisér.
Najlepšie maľby sú ženské. Upozorňujú na sexuálne násilie aj rodové stereotypy
Dominika Kováčiková zvíťazila v súťaži Maľba 2023 s dielom Inštinkt prežitia. (zdroj: Maľba 2023)Poukazuje na násilie páchané na ženách, zneužívanie a obťažovanie, ale aj nespokojnosť so vzhľadom, ktorá je často príčinou sebapoškodzovania. Maliarka Dominika Kováčiková zvíťazila v súťaži Maľba 2023 s dielom Inštinkt prežitia.
„Kováčikovej ‚hrdinky‘ sú zdanlivo pripravené na ‚pomstu‘, v ruke držia nôž - motýlik; navonok ukazujú silu a odhodlanie prekonať traumu a získať späť dôstojnosť. No zobrazené detaily – stuhy vo vlasoch, dievčenské vrkoče, krížik na krku či infantilná spodná bielizeň, skôr evokujú pocit nevinnosti a čistoty. Práve táto nejednoznačnosť je popri silnom naratíve zásadnou kvalitou prítomnej maľby,“ vysvetľuje odborná poradkyňa súťaže Nina Gažovičová.
Medzinárodná porota vybrala koncom júla spomedzi vyše stovky prihlásených talentov finálovú dvadsiatku. Vo štvrtok vyhlásila trojicu najlepších, všetko ženské autorky. Na druhom mieste sa umiestnila Michaela Šuranská, na treťom Alexandra Hrehová.
„Tohtoročný výber poroty potvrdzuje, že maľba je nástrojom komunikácie dôležitých a v spoločnosti neraz prehliadaných tém. Že mladí ľudia sú vnímaví a s odvahou tematizujú vlastné aj všeobecnejšie problémy nášho prostredia, planéty. Vidím tu zastúpené rôzne polohy a témy – rozmanité štýly, techniky, špecifickú prácu s materiálom,“ ohodnotila výber Gažovičová.
Marvin Horvat: Keď je človek trans, veľa vecí sa deje o ňom bez neho
Marvin Horvat a jeho partner Ivan. (zdroj: Michal Stasak / Azyl Production, HBO Max)Marvin Horvat je transrodový muž, ktorý väčšinu svojho života prežil v úlohe ženy. Má manžela Ivana, narodili sa im dve deti, žijú vo Švédsku, no pochádzajú z Česka a Slovenska.
Vo Švédsku prešiel Marvin tranzíciou. Procesom, ktorý označuje za zdĺhavý, bolestný aj ponižujúci. „Človek musí odhaliť do úplných detailov svoje vnútro, aby nejaká lekársko-úradnícka komisia vyplnila formuláre, že spĺňam podmienky na povolenie tranzície.“
Zároveň mu okolie nahováralo, aby to nerobil, aby sa obetoval pre rodinu. Ale Marvin nepočúvol. A teraz je spokojný. Aj s názvom dokumentárneho filmu, ktorý o ňom nakrútila Soňa G. Lutherová a práve vstupuje do slovenských kín. Volá sa Šťastný človek. Pred niekoľkými dňami vyhrala na filmovom festivale Cinematik.
V rozhovore sa dočítate, prečo sa téma transrodových ľudí politizuje, ako s touto témou narábať tak, aby sa riešila a aby to nezraňovalo, ako tranzícia ovplyvnila jeho vzťahy, prečo sa teraz cíti lepšie ako predtým, čo mu dalo nakrúcanie dokumentárneho filmu Šťastný človek.
Kultúrne tipy
Festival fjúžn sa uskutoční už po osemnástykrát. (zdroj: Soňa Maletz)Porozumenie prinesú festivaly fjúžn, Divadelná Nitra, Ekotopfilm aj Cinedu. Kam za kultúrou od 22. do 29. septembra?
Víkendový recept
Rýchly koláč s tvarohom a slivkovým lekvárom. (zdroj: Naničmama.sk | melisa)V hlavnej úlohe účinkuje tvaroh. Vyberte si z receptov na tradičné koláče.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
