Kresťanskodemokratické hnutie oslavovalo výsledky volieb bujaro. Zábavu sprevádzali ľudová hudba, tanec aj alkohol.
Od chvíle, keď exit poll naznačil, že strana sa po siedmich rokoch vracia do parlamentu, sa členovia KDH správali, akoby to bola istota. Napokon strana dosiahla vzhľadom na výsledky v predošlých voľbách mimoriadne dobré číslo: 6,82 percenta hlasov voličov.
Predseda KDH MILAN MAJERSKÝ dáva od začiatku najavo, že nechce ísť do vlády so Smerom Roberta Fica, ktorý sa pravdepodobne ako prvý pokúsi zložiť vládu. Od volebnej noci, keď vznikol tento rozhovor, Majerský iba opakuje, že konečný postoj musí zaujať Rada KDH.
Oslavujete, ale necítite ani len trochu sklamania z prehry demokratických síl? Z toho, k akej vláde Slovensko smeruje?
Samozrejme, úplne ideálne by bolo, keby sa poskladala pravicová vláda, ktorá by bola známkou jasného smerovania Slovenska do Európskej únie a NATO a ktorá by bola zárukou finančnej a ekonomickej stability a dobrého spravovania verejných financií.
Pre nás je však kľúčové, že KDH dalo jasnú ponuku pre konzervatívneho voliča, ktorý chce mať svoje zastúpenie aj v parlamente. Stále si myslím, že Slovensko môže ostať normálnou demokratickou krajinou aj napriek tomu, aký je volebný výsledok.
Necítite zodpovednosť za tento výsledok aj preto, že ste sa tak silno vymedzili proti menej konzervatívnym stranám?
Nerozumiem, ako môže kresťanskodemokratické hnutie alebo jeho predseda cítiť zodpovednosť za to, ako dopadli iné politické strany. Mám v súťaži ako predseda zodpovednosť za hnutie, ktoré som mal priviesť do parlamentu, a vonkoncom som nemal pomáhať iným politickým subjektom, aby mali lepší výsledok. My sme mali veľa nepriateľov, snažili sme sa odolávať komentárom iných politikov, ale aj lžiam iných politických strán a myslím si, že sme to statočne zvládli.
Myslím to tak, že ste sa jasne vyhranili proti Progresívnemu Slovensku, ich program ste označili za extrémistický. Proti Smeru ste takéto vyjadrenia nemali.
Mal som vyjadrenia aj proti Smeru, aj proti Progresívnemu Slovensku. Vysielali sme jasné signály, čo je pre nás neprijateľné, dávali sme najavo, čo je pre nás červená čiara. V prípade Smeru to bolo zasahovanie do vyšetrovaní a rušenie špeciálnej prokuratúry, v prípade Progresívneho Slovenska to bola ich agenda ohľadom kultúrno-etických otázok.
