"Doteraz vždy platilo, že vyššia volebná účasť nepomáha KDH, ale teraz sa KDH dostalo aj pri vyššej účasti. Ani Republike a krajne pravicovým stranám ako ĽSNS nevyhovuje vyššia volebná účasť," vysvetľuje politický geograf z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici TIBOR MADLEŇÁK.
"Smer sa vrátil v regiónoch na pozície, ktoré mal v rokoch 2010 alebo 2016. V posledných voľbách o ne prišiel," dodáva.
V rozhovore Tibor Madleňák odpovedá aj na otázky:
- či je Slovensko rozdelené na dve časti: modrú a červenú,
- dokedy budeme na Slovensku ťahať za sebou dedičstvo po HZDS či dokonca HSĽS,
- čo dostalo do parlamentu KDH,
- prečo nevyšiel exit poll,
- či dosiahlo PS svoj strop,
- prečo sa OĽaNO darilo na východe Slovenska.
Ktorý z výsledkov volieb vás prekvapil?
V súboji o prvé miesto som očakával tesnejší výsledok. Prekvapením tiež bolo, že do parlamentu sa nedostala Republika.
Čo vás neprekvapilo?
Pri väčšine strán sa potvrdil vzorec rozmiestnenia ich voličských základní v regiónoch. PS a SaS bodovali najviac v Bratislave a ďalších väčších mestách. KDH na Orave a Spiši.
Mapa víťazov na pohľad vyzerá, ako keby bolo Slovensko rozdelené na dve krajiny, voličov PS v Bratislave a Košiciach a červený zvyšok – voličov Smeru.
Takto by som to v žiadnom prípade nepovedal. Špecifické politické preferencie väčších miest sú prirodzené a vyskytujú sa vo väčšine demokratických štátov. Slovensko je krajina s pestrou škálou politických preferencií jednotlivých regiónov.
Politický geograf Tibor Madleňák (zdroj: ARCHÍV T.M.)V roku 2010 Smer vyhral vo všetkých okresoch, získal 34 percent, vyhral všade okrem Bratislavy, ale vládu nezostavil. Ani teraz neplatí, že celé Slovensko je červené. Hlavné mestá, nielen Bratislava, preferujú liberálne strany.
Zvyšok Slovenska však nie je jednofarebný. Sú tu regióny ľavicové, pravicovo-konzervatívne, nacionalisticko-populistické alebo s preferenciou maďarských strán.
Kde sa Smeru darilo úplne najviac?
