O úspechu Igora Matoviča vo voľbách rozhodli Rómovia. Kampaň štvorice úspešných rómskych kandidátov a reči o odmene 500 eur za voľby priniesli OĽaNO možno až 70-tisíc hlasov.
Zlý týždeň dosluhujúceho šéfa parlamentu Borisa Kollára pokračuje. Po prehre vo voľbách musí vysvetľovať okolnosti policajného zásahu v sídle jeho firiem. Vysvetlenie je podľa neho jednoduché - chcú prekryť problém s nelegálnymi migrantmi.
Viac informácií o zľavnenom predplatnom nájdete aj tu.
Úspech vo voľbách prináša stranám aj tučný balík peňazí. Niektoré si vďaka právu na štátny príspevok prilepšia o desiatky miliónov eur. Iné zas nedostanú nič. Je takto nastavený systém fér, a na čo strany najčastejšie peniaze použijú? Najnovšiu epizódu Dobrého rána si môžete vypočuť aj v mobilnej aplikácii SME.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Bez Rómov by OĽaNO nebolo v parlamente. Ako Matovič získal desaťtisíce rómskych hlasov?
- Po prehre vo voľbách policajný zásah. Boris Kollár situáciu zľahčuje
- Smeru hrozí osud Fideszu. Pre postoje k Ukrajine ho môžu vylúčiť z európskej skupiny
- Kde šetriť? Menu opatrení počíta s vyššou DPH, zrušením dávok i daňami z nerestí
- Šéfa tímu Bora-Hansgrohe máta chyba z minulosti. Zdá sa, že ju čoskoro odčiní
- Škoda predstavila nový Kodiaq. Jazdí aj na elektrinu, zaparkuje sám a manuál je minulosťou
Bez Rómov by OĽaNO nebolo v parlamente. Ako Matovič získal desaťtisíce rómskych hlasov?
V niektorých volebných okrskoch s rómskou väčšinou získalo OĽaNO Igora Matoviča aj vyše 90 percent voličov. Rómskych voličov si strana získala sľubom o 500 eurách, ale najmä dobrou kampaňou štvorice rómskych kandidátov.
Poslanec Peter Pollák mladší, boxer Viliam Tankó, sociálny pracovník z populárnej gospelovej kapely Lukáš Bužo a učiteľka Anežka Škopová sa do parlamentu prekrúžkovali z 18., 54., 58. a 131. miesta.
Pomohli im sociálne siete, ale aj terénna kampaň, ktorú zastrešoval europoslanec, bývalý splnomocnenec pre rómske otázky Peter Pollák starší. „Rómovia už nevolia pre guláš ani pre klobásu. Hovorili sme ľuďom, čo sme urobili a čo chceme urobiť,“ tvrdí Pollák a odmieta obvinenia, že išlo o korupciu.
Dobrou kampaňou štvorica nezabezpečila miesta v parlamente iba sebe, ale aj celej trojkoalícii OĽaNO – Kresťanská únia – Za ľudí. Podľa prepočtov denníka SME mohlo zoskupenie v predčasných voľbách získať 50- až 80-tisíc rómskych hlasov. Bez nich by v parlamente nebolo.
- Čo bude s Rómami: Matovič svojich voličov a voličky len použil – ako už toľko skupín pred nimi. Jeho záujem bude dočasný, keď narazí na problém, pôjde hľadať inde. Žiadne vízie, ako veci skutočne zlepšovať, kam posúvať verejné politiky podpory, nemá, píše Ida Želinská.
- 150 ľudí na jedno použitie: Matovič zasa len dokázal pozbierať na kandidátku 150 ľudí na jedno použitie a – potom, ako slávny balíček ľuďom z tejto komunity v zásade nič nedaroval – niečo na rozdávanie sa už našlo. A to je nechutné, píše Nataša Holinová.
Po prehre vo voľbách policajný zásah. Boris Kollár situáciu zľahčuje
Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. (zdroj: TASR)Na začiatok októbra 2023 nebude mať dosluhujúci predseda parlamentu Boris Kollár príjemné spomienky. V nedeľu sa dozvedel, že jeho hnutie Sme rodina sa nedostalo do parlamentu. O tri dni polícia zasahovala v budove, v ktorej sídlia jeho firmy a má tam aj stranícku centrálu.
Ide o známy objekt na Leškovej ulici v Bratislave, odkiaľ vysiela aj Kollárovo Fun rádio. V roku 2020 tam boli rokovania vznikajúcej vládnej koalície na čele s OĽaNO. Hoci v minulosti Kollár politicky prežil viaceré kauzy spájané s jeho osobou, prvý raz sa stalo, že priamo k nemu vedie policajné vyšetrovanie.
Policajti v stredu ráno odštartovali rozsiahlu akciu s krycím názvom Targety. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry preverovali účtovníctvo takmer 20 spoločností, kde mala vzniknúť škoda na dani z pridanej hodnoty viac ako sedem miliónov eur.
Pri akcii prehľadali aj firmu blízku exposlancovi Sme rodina Martinovi Borguľovi. Zásah sa mal týkať aj ďalších mediálnych a reklamných spoločností, ako aj bezpečnostných služieb.
Kollár sa pridal do klubu Fica a Danka: Boris Kollár odmieta odpovedať na otázky novinárov denníka SME, Denníka N a Aktualít. Podľa šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej sa Kollár pridáva do klubu Fica a Danka, ktorí sa takto rozhodli riešiť kritiku, na ktorú mohli dať pokojne odpoveď.
V krátkosti z domova:
- Kauza Očistec sa odkladá: Žiadna iná z aktuálnych káuz nie je pre Smer Roberta Fica taká citlivá ako Očistec. Odsúdenie jej aktérov by bolo potvrdením, že za éry Smeru fungovala v polícii zločinecká skupina pod vedením Norberta Bödöra a Tibora Gašpara. Súdny proces sa však nezačal ani takmer dva roky od podania obžaloby a sudca sa ho otvoriť ani nechystá. Robí tak vraj z opatrnosti.
- Zonácia Národného parku Veľká Fatra: Vláda schválila zonáciu Národného parku Veľká Fatra. Jeho výmera sa zvýši na 40 889 hektárov. Bez zásahu bude 16 374 hektárov územia, na ktorom bude platiť piaty stupeň ochrany.
- Pojednávanie s oligarchom Výbohom: Špecializovaný trestný súd musí nariadiť hlavné pojednávanie v korupčnom prípade oligarchu blízkeho Smeru Miroslava Výboha. Najvyšší súd zrušil prokurátorom napadnuté uznesenie, ktorým bola obžaloba odmietnutá.
Smeru hrozí osud Fideszu. Pre postoje k Ukrajine ho môžu vylúčiť z európskej skupiny
Orbánov Fidesz z frakcie EPP vylúčili, o Smere socialisti diskutujú. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Robert Fico nemusí nasledovať maďarského premiéra Viktora Orbána len v kritike Ukrajiny a krokov Európskej únie. Na európskej úrovni jeho Smeru hrozí podobný scenár ako Orbánovmu Fideszu – vylúčenie z ich materskej európskej strany.
Členom Strany európskych socialistov (PES) a ich skupine v europarlamente (S&D) sa nepáči postoj Smeru k Ukrajine, využívanie dezinformácií či útoky na menšiny a v krajom prípade strana začne podnikať kroky, aby Smer z frakcie vytlačila. V rozhovore pre švédsky denník to ešte pred voľbami zopakoval aj šéf európskych socialistov a švédsky expremiér Stefan Löfven.
Fico teraz hovorí o nedemokratických praktikách európskych socialistov. „Namiesto blahoželania sme dostali odkaz vydierania,“ povedal vo videu na svojej stránke na facebooku.
Napriek správam o stave právneho štátu v Maďarsku, kampani Stop Brusel či priamym útokom na lídrov Únie trvalo niekoľko rokov, kým Európska ľudová strana (EPP) pristúpila k sankciám proti Fideszu. V roku 2019 strane najskôr členstvo pozastavili a keď bola schválená možnosť ich vylúčenia, Fidesz v roku 2021 predbehol udalosti a sám zo skupiny odišiel. Podobný scenár sa teraz spomína aj v prípade Smeru.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Ukrajinci sa blížia k Tokmaku: Ruskí vojaci a úradníci v meste Tokmak na juhu Ukrajiny evakuujú svoje rodiny a z niektorých inštitúcií odvážajú preč dokumenty a zariadenia. Tokmak sa nachádza na dôležitej cestnej a železničnej križovatke a ukrajinskí vojaci sú od mesta vzdialení asi dvadsať kilometrov.
- Ruskí úradníci sa boja: Putinove plány na včlenenie okupovaných území do ruských štruktúr nevychádzajú. „Seriózni ruskí úradníci“, ktorí by do týchto funkcií vniesli požadovanú váhu, odmietajú trvalo žiť a pracovať v okupovaných oblastiach Cherson a Záporožie. Vyhliadky týchto regiónov zostávajú „hmlisté“.
- Drony menia pravidlá hry: Časy masových útokov s obrnenými vozidlami sú preč. Rusko aj Ukrajina čoraz viac využívajú drony. Schopnosť prežitia počas pohybu na bojisku dnes nie je dlhšia ako desať minút. Podľa ukrajinského veliteľa je už veľmi ťažké prekvapiť nepriateľa.
- Ukrajinský neviditeľný plášť: Ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov médiám predstavil plášť blokujúci tepelné žiarenie, ktorý podľa jeho slov dokáže urobiť vojakov neviditeľnými pred termovíznymi kamerami a dronmi.
- Rusi si zostrelili stíhačku: Ruské sily s vysokou pravdepodobnosťou minulý týždeň zostrelili na Ukrajine vlastnú stíhačku Suchoj Su-35, uviedlo britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky britskej vojenskej rozviedky. Su-35 je najmodernejšia stíhačka v arzenáli ruskej armády.
- Členstvo Ukrajiny v Únii: Európska únia sa pripravuje na začatie rozhovorov s Ukrajinou o jej členstve, pričom formálne oznámenie sa očakáva už v decembri. EÚ najprv vydá správu o pokroku a potom bude nasledovať „politické úsilie, ktoré bude príliš veľké na to, aby mu jednotlivé členské štáty odolali“.
Zo zahraničných webov:
- The Atlantic: Ako v predstihu ukradnúť voľby
- Foreign Policy: Ruská krymská červená čiara bola vymazaná
- The Washington Post: Na Ukrajine poskytujú výbušné podomácky vyrobené drony intímny pohľad na zabíjanie
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Jakub Filo každý týždeň zhrnie a vysvetlí aktuálne politicko-spoločenské dianie. Odoberať >
- Tomáš Prokopčák vyberá najzaujímavejšie správy nielen z vedy. Odoberať >
- Súhrn týždňa očami Zuzany Kovačič Hanzelovej. Odoberať >
Kde šetriť? Menu opatrení počíta s vyššou DPH, zrušením dávok i daňami z nerestí
Minister financií Michal Horváth s premiérom Ľudovítom Ódorom. (zdroj: TASR)Premiér Ľudovít Ódor pred pár dňami varoval, že Slovensko stojí na križovatke, na ktorej sa musí rozhodnúť, ako rýchlo a ako bolestivo ušetrí osem až desať miliárd eur v priebehu najbližších štyroch rokov.
Stav verejných financií je podľa neho neudržateľný a deficit verejných financií tento rok odhaduje na šesť až sedem percent hrubého domáceho produktu. Nová vláda bude musieť prísť s dôveryhodným plánom na ozdravenie verejných financií.
Ministerstvo financií s odborníkmi z Inštitútu verejnej politiky počas leta vypracovali opatrenia, ktoré by mohli verejné financie skrotiť. Celkovo ide o návrhy za deväť miliárd eur.
„Balík opatrení vnímame ako apolitický. Sú v ňom odborné opatrenia, ktoré by politológovia klasifikovali ako ľavicové, ale aj také, ktoré by boli skôr pravicové,“ povedal minister financií Michal Horváth s tým, že sa snažili vybrať inteligentné riešenia, ktoré neuškodia ekonomike.
- Politicko-fiškálny romantizmus: Nech sa prihlási optimista, čo má elementárnu vieru, že z konsolidačných opatrení, ktoré predstavil premiér Ódor, si nová vládna koalícia vyberie a splní, povedzme, desať percent. Najmä ak nasľubovala modré z neba, píše Peter Schutz.
V krátkosti z ekonomiky:
- Neistá budúcnosť hotela Kyjev: Pôvodné plány počítali s tým, že bratislavský hotel Kyjev nahradí nový polyfunkčný komplex, ktorý zmení centrum hlavného mesta. Tento zámer však stroskotal. Hotel mal potom prejsť rekonštrukciou, aby mohol plniť svoju pôvodnú funkciu. Investor projektu však narazil na pamiatkarov.
- Slováci sú pre hekerov ľahký terč: Silnou stránkou aplikácií Signal a WhatsApp má byť ich bezpečnosť. Komunikácia je šifrovaná, pre prípadných kybernetických útočníkov nečitateľná. Napriek tomu si nachádzajú cestičky. A ľudia im opäť naletia.
- Meta za poplatok bez reklám: Sociálne platformy spoločnosti Meta sa snažia zaviesť pre užívateľov Instagramu a Facebooku v Európe predplatné v prípade, že nechcú reklamy. Na mobilných zariadeniach by cena za jeden účet mohla vyskočiť na zhruba desať až trinásť eur.
Šéfa tímu Bora-Hansgrohe máta chyba z minulosti. Zdá sa, že ju čoskoro odčiní
Ralph Denk, šéf tímu Bora-Hansgrohe. (zdroj: bora-hansgrohe.com)Značka Bora-Hansgrohe je príbehom úspechu. Jeden moment z minulosti si však šéf tímu Ralph Denk dodnes nevie odpustiť a stále ho máta. Pred ôsmimi rokmi sedel v Salzburgu na pive s cyklistom, ktorý bol v podstate nováčikom. Nemal žiadne meno. Cyklistike sa venoval len krátko, no ukázal veľký potenciál.
Denk mal v tom čase už prakticky vyčerpaný rozpočet na ďalšiu sezónu, no predsa len dal na stôl ponuku. Nebola vysoká, ale mal záujem, pretože cyklista sa ukazoval veľmi sľubne. Oproti nemu sedel v roku 2015 vtedy neznámy Primož Roglič a ponuku od Denka by aj bral, no mal ďalšiu z iného tímu. O málo výhodnejšiu.
„Dodnes sa na seba hnevám, že vtedy nepristal na moju ponuku a z Adria Mobilu šiel do tímu LottoNL-Jumbo. Ponúkli mu o niečo viac, ale bola to tiež len päťciferná suma,“ spomínal Denk pre nemecký Tour magazin.
Roglič v tíme Jumbo rýchlo zažiaril. Pritom podľa neoficiálnych informácií jeho prvý kontrakt bol len 80-tisíc eur na sezónu. Práve on bol jedným z kľúčov k tomu, že sa postupne z tímu Jumbo stal momentálne najsilnejší tím sveta.
Ďalšie športové správy
- Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Škoda predstavila nový Kodiaq. Jazdí aj na elektrinu, zaparkuje sám a manuál je minulosťou
Škoda Kodiaq Sportline. (zdroj: Škoda)Za sedem rokov vyrobila Škoda v závode v Kvasinách už viac ako 840-tisíc kusov z modelu Kodiaq. Nadišiel však čas predstaviť novú generáciu. Je väčšia, modernejšia a prvýkrát vie, vďaka plug-in hybridnému pohonu, jazdiť aj na elektrinu.
Z dizajnovej stránky ide skôr o evolúciu, najmä čo sa týka prednej masky. Aj novej generácii ostali horizontálne rozdelené svetlá, ale zaujímavým detailom je LED pás denného svietenia, ktorý prechádza aj za mriežku chladiča. Hlavné svetlá s matrixovou technológiou mohla mať už predošlá generácia.
Väčšie dizajnové novinky má Kodiaq v zadnej časti. Zadné bočné okná sú zakončené stĺpikom v striebornej farbe, teda podobne ako pri elektrickom Volkswagene ID.4. Stĺpik však môže byť aj v čiernej farbe pri verzii Sportline.
Zaujímavým detailom sú malé okná na zadných bočných dverách, ktoré majú bezrámové zakončenie a sú tak opticky prepojené s bočnými oknami na úrovni kufra. Podobný dizajnový prvok dnes používa BMW.
Ďalšie auto novinky v skratke:
- Koniec parkovania na chodníkoch: Od 1. októbra už chodníky opäť patria chodcom tak, ako to je vo väčšine európskych krajín. Legálne státie áut na chodníkoch už po novom umožní len dopravné značenie. Tam kde nie je, hrozí vodičom pokuta.
- Drsný tereniak na Slovensku: Vyzerá trochu ako starý Land Rover Defender, ale nemá s ním technicky nič spoločné. Na Slovensku sa už predáva terénne auto Ineos Grenadier. Je zaujímavé svojim príbehom, ale aj doplnkovou výbavou.
- Pracant s upraveným podvozkom: Toyota sa pokúsila dať svojmu legendárnemu pracovnému pick-upu Hilux športový nádych v podobe verzie GR Sport. Okrem vylepšeného vzhľadu sme v teste vyskúšali aj upravený podvozok.
Rozhovory ZKH
Rozhovory ZKH: Boris Zala. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Zostaví Robert Fico koalíciu s Hlasom a SNS? Má sa Slovensko obávať, že pôjde cestou Orbána? Je Robert Fico demokrat? A aký je Michal Šimečka, ktorý pre neho pracoval? Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala s Borisom Zalom, bývalým europoslancom a spoluzakladateľom Smeru.
Podcasty SME
- Zoom: Ukázali, čo sa so Zemou stane o 250 miliónov rokov
- Pravidelná dávka: Bol Darwin ateista? Mýty a nepresnosti o Darwinovi
- Vedátor: Misia Lucy ide skúmať vznik slnečnej sústavy
- Teplá vlna: Charlotte Srnčík je jednou z prvých transrodových modeliek na billboardoch
- Odkrývanie: Kňaz, ktorý sa vzoprel Tisovi. Daniel Kováč napísal prezidentovi z väzby ostrý list
Karikatúra
Únosca. (zdroj: Hej, ty!)Recept dňa
Grilovaný bylinkový pstruh. (zdroj: Fotolia)Že jete ryby iba na Vianoce? To treba ihneď napraviť! Skúste si ugrilovať pstruha s bylinkami.
Dnes očakávame
- Povolebné rokovanie prezidentky Zuzany Čaputovej s predsedom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom
- Odovzdávanie cien za architektúru CE ZA AR 2023
- Arménsky premiér Nikol Pašinjan bude rokovať s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom
- Švédska Kráľovská akadémia vied oznámi držiteľa alebo držiteľku Nobelovej ceny za literatúru za rok 2023
- V 2. kole skupinovej fázy EKL nastúpi Olimpija Ľubľana proti Slovanu Bratislava a Spartak Trnava proti Fenerbahce Istanbul
Dnes v histórii
Prvý letecký súboj: Voisin vs. Aviatik. (zdroj: Tumblr/Lionel Labeyrie)5. októbra 1914 sa odohral prvý letecký súboj v dejinách, pozorovateľ francúzskeho bombardéra Voisin III zostrelil nemecké prieskumné lietadlo Aviatik B.I.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
