Prinajmenšom posledné dva roky stáli na Slovensku transrodoví ľudia uprostred politických prestreliek. Jedna strana na čele s bývalým ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským a lekárskymi odbornými spoločnosťami sa snažila vytvoriť nové pravidlá, ako zlepšiť ich zdravotnú starostlivosť.
Druhá sa oháňala „gender ideológiou“ a blokovala medicínske snahy presadiť nové štandardy a neskôr aj usmernenie ministerstva zdravotníctva, ktoré by upravovali, ako má táto starostlivosť vyzerať.
Dnes sa zdá, že situácia je stabilizovaná, no napriek tomu ani zďaleka nie vyriešená. Hoci štandardy aj usmernenie sú v platnosti, ich aplikácia naráža na prax.
Konkrétne na nedostatok lekárok a lekárov, ktorí by sa transrodovým ľuďom venovali, ale aj na matriky, ktoré na základe ľubovôle odmietajú vydávať nové doklady transrodovým ľuďom. V neposlednom rade chýbajú oficiálne postupy, ktoré by riešili situáciu transrodovej mládeže pod osemnásť rokov.
Ukazujú to skúsenosti z praxe a potvrdili to aj odborníci na nedávnej vedeckej konferencii „Quo vadis postavenie transrodových ľudí na Slovensku,“ ktorá sa konala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V článku sa dozviete aj:
- Aký problém majú trans ľudia s matrikami.
- Za čo všetko si musia platiť a prečo na Slovensku nie sú dostupné náročné operácie.
- Či môže zdravotný systém pomáhať aj deťom a ako fungujú blokátory puberty.
- Aké najväčšie limity vidia lekárky a ďalší odborníci.
Ako také niečo môžete žiadať, pýtala sa matrika
„Po zabezpečení dokumentu, ktorý indikoval zmenu pohlavia, vtedy už zákonite bez vety o nezvratných zmenách, som išla na matriku do Banskej Bystrice. Poslali ma priamo za vedúcou, aby to riešila, a informovala ma, že mi zmenu rodového indikátoru uskutočniť nemôže,“ hovorí 24-ročná Riley Crawford, ktorá si zmenu dokladov začala vybavovať ešte minulý rok v máji.
Spĺňala všetky podmienky a mala aj žiadosť od lekárky. Usmernenie bolo v tom čase platné vyše mesiaca. Na matrike jej však povedali, že majú informáciu z ministerstva o tom, že by mali byť štandard a usmernenie onedlho stiahnuté.
Medicínske štandardy
Ich cieľom bolo zjednotiť postup v rámci zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou.
Niekoľko rokov na nich pracovala odborná skupina lekárok a lekárov. Určili napríklad, kto môže poskytovať zdravotnú starostlivosť transrodovým ľuďom a ako by mala vyzerať.
Pred ich schválením totiž neboli postupy jasné a ľudia v procese tranzície nemali transparentné informácie o tom, čo presne ich čaká. Vznikal tiež priestor na to, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti postupovali podľa ľubovôle.
„Nezaznelo to nahlas, ale bolo jasné, že si mysleli, že sa im teda neoplatí tým zaoberať. Žiadosť som nechala tam, mali povinnosť sa k nej vyjadriť do troch mesiacov, oni sa však už neozvali. Bolo jasné, že usmernenie nerešpektovali. Vedeli, že ma nemôžu legitímne odmietnuť, tak sa jednoducho rozhodli ma blokovať,” dodáva.
Mesiace sa s matrikou dohadovala. Až koncom apríla tohto roka sa jej podarilo zmenu dokladov vybaviť.
Ešte predtým si však od pracovníčky vypočula poznámku o tom, že neposlala doklad o ukončení reprodukčnej schopnosti. Podmienku sterilizácie pritom usmernenie ako povinnosť vypustilo.
Spomínaný štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment trans osôb je schválený od začiatku marca a odborné usmernenie upravuje podmienky tranzície. Matriky by teda podľa týchto postupov mali fungovať aj v praxi, no jednotlivé prípady ukazujú, že to často závisí od ľubovôle konkrétneho pracovníka.
„Klientov mám z celého Slovenska a doteraz, keď som im napísala odporúčanie pre matriku, mi nik problém neavizoval. V septembri ma však nepríjemne prekvapila bratislavská matrika,“ hovorí sexuologička Dana Šedivá, ktorá pracuje s ľuďmi prechádzajúcimi tranzíciou.
