BRATISLAVA. Členské krajiny Európskej únie sa na piatkovom neformálnom summite v španielskej Granade zhodli na potrebe intenzívnejšieho riešenia migrácie na vonkajších hraniciach spoločenstva.
Nedohodli sa však na tom, čo robiť s migrantmi vnútri EÚ, na čo majú iný pohľad najmä Poľsko a Maďarsko.
Novinárom to povedal predseda vlády SR Ľudovít Ódor, uvádza TASR.
Viac peňazí a intenzívnejšie rokovania
Všetky krajiny sa podľa premiéra zhodli na tom, aby Európska komisia vyčlenila viac peňazí na riešenie migrácie a intenzívnejšie rokovala s tretími krajinami.
"Ak Európa nie je schopná ubrániť svoje externé hranice, nevyznieva dôveryhodne ani v iných oblastiach. Musíme viac pracovať s krajinami, cez ktoré migranti prichádzajú," vyhlásil slovenský premiér. V tomto smere sa podľa neho črtá dobrý kompromis, ktorý môže priniesť riešenia už na budúci rok. Lídri krajín sa tiež zhodli na potrebe "vyhlásiť vojnu prevádzačom" a ich sieťam.
Maďarsko a Poľsko zablokovali plánovanú deklaráciu Európskej únie o migrantoch Čítajte Relokáciu migrantov v rámci EÚ však rozhodne odmietli Poľsko a Maďarsko. Ódor v reakcii na nezhody ohľadne reformy migračnej politiky upozornil, že "ak nie sme ochotní nájsť celoeurópske riešenie, tak nás to dobehne a riešením bude už len to, že schengen nebude fungovať, alebo mnohé krajiny budú z neho vyňaté a stratíme tú veľkú výhodu, že momentálne môžeme cestovať po celej Európe bez akýchkoľvek kontrol".
Kontroly na hraniciach
Ódor a poľský premiér Mateusz Morawiecki hovorili o kontrolách, ktoré Poľsko zaviedlo na hraniciach so Slovenskom. Ódor zdôraznil, že opatrenie zatiaľ potrvá len desať dní. Vzhľadom na situáciu sa podľa neho môže stať, že Poľsko v tomto režime nebude pokračovať.
Uviedol, že uplynulé dva týždne počet migrantov prechádzajúcich cez slovenské hranice postupne klesal. Výrazné zníženie však Ódor predpokladá až v novembri.
V otázke ďalšieho rozširovania EÚ je podľa Ódora pomerne jasná dohoda na tom, že krajiny musia spĺňať kritériá na vstup. EÚ by však k tomu podľa neho mala pristupovať aktívne a podať týmto krajinách pomocnú ruku.
"Obzvlášť to platí pre niektoré balkánske krajiny, kde rokovania začali už 20 rokov dozadu. Ani z hľadiska ich veľkosti by to neznamenalo veľké ekonomické ani iné zmeny pre EÚ," dodal premiér.
