BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová sa v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom obrátila na Ústavný súd SR. V piatok napadla na SúDE novelu Správneho súdneho poriadku, ktorú Národná rada schválila 3. mája.
Prezidentka kritizuje, že k zákonu bolo prijatých 36 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely.
"Pôvodný vládny návrh zákona bol teda zmenený a doplnený v značnej miere, ktorá podľa prezidentky nepochybne prekračovala bežné opravy a úpravy návrhu zákona," skonštatoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Zmeny by mali byť predmetom riadneho procesu
Súčasťou napadnutého zákona je aj článok III, ktorý bol doplnený do zákona na základe poslaneckého návrhu. Novelou zákona o súdoch zavádza nový systém tvorby notárskeho rozvrhu. Táto právna úprava nebola podľa prezidentky súčasťou vládneho návrhu zákona a ani predmetom medzirezortného pripomienkovania.
"Prezidentka je presvedčená, že zmeny a doplnenia zákona by mali byť predmetom riadneho legislatívneho procesu, ktorý poskytne dostatočný čas na odbornú a verejnú diskusiu, vrátane pripomienkového konania," vyhlásil jej hovorca. Nedodržanie zákonom predpísaného procesu prijímania predmetnej právnej úpravy malo podľa prezidentky významný vplyv aj na jej vecné nedostatky.
Prezidentka pripustila, že niektoré ministerské nominácie by cez ňu nemuseli prejsť Čítajte Zákon komplexne mení definíciu
Hlava štátu tiež právnej úprave vytkla, že mení zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Napadnutý zákon tu podľa nej komplexne mení definíciu pojmu nesprávny úradný postup pozitívnym aj negatívnym vymedzením.
Prezidentka sa domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií, ktoré je a nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, je kontraproduktívne, obmedzujúce, inherentne neúplné a ústavne nesúladné riešenie.
Schválené znenie zároveň podľa Čaputovej protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, respektíve spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy ako formy náhrady škody.
"Znenie schválenej právnej úpravy tak dopadá v neprospech všetkých fyzických osôb a právnických osôb, a to aj ústavne nesúladným spôsobom," dodal Strižinec.
