Minulý rok 12. októbra zavraždil 19-ročný terorista pred barom Tepláreň Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Obaja patrili do LGBTI+ menšiny. Tou útok, aký dovtedy Slovensko nevidelo, otriasol.
O právach a životoch queer ľudí sa v uplynulom roku aj preto veľa hovorilo. Po teroristickom útoku vznikla aj iniciatíva Ide nám o život, ktorá politikom adresovala požiadavky na zlepšenie postavenia LGBTI+ ľudí.
Ak sa rozhodneme byť slušní, nič nezmôže Fico ani Kuffa Čítajte Poslanci v parlamente však krátko po útoku odmietli akékoľvek zmeny v ich právach. Páry rovnakého pohlavia na Slovensku stále nemajú možnosť ani registrovaných partnerstiev.
Viacerí členovia a členky menšiny tiež v uplynulom roku opakovane zažili slovné aj fyzické útoky na verejnosti. Najmä odmietanie menšiny sa stalo aj jednou z výrazných tém kampane pred septembrovými voľbami.
Pri príležitosti prvého výročia teroristického útoku na Tepláreň sa SME spýtalo viacerých ľudí z LGBTI+ menšiny, ako udalosť spracovali a k akým zmenám v živote či správaní ich priviedla. Niektorí nechceli zverejniť svoj portrét pre obavy o bezpečnosť, redakcia ich prianie rešpektuje.
Lucia Ondrušová, učiteľka na strednej škole a futbalová trénerka
Lucia Ondrušová (zdroj: archív L.O.)Takto presne pred rokom som milovala presne tú istú ženu, ktorú milujem dnes. Obidve sme však vtedy boli v diametrálne inom nastavení.
Je mi zvláštne takto to napísať, ale naša láska nabrala po vražde iný rozmer. Teroristický útok v Teplárni bol pre mňa impulzom ku coming outu.
Sprevádzali ho obrovské dlhoročné obavy z odsúdenia a nepochopenia od blízkeho okolia. Teraz už môžem povedať, že nenaplnených. Dokonca už aj naši rodičia, spoločne s nami, grilovali na chate.
Tieto obavy sa však asi nedajú porovnať so strachom, ktorý som po vražde cítila počas prvej prechádzky Bratislavou. Obava, že aj na mňa môže byť namierená zbraň len preto, koho milujem. Uvedomenie si tejto reálnej hrozby bolo pre mňa jednou z najťažších chvíľ.
Pred týždňom mi umrel otec a som najradšej na svete, že vedel, kto naozaj som a koho milujem. Nebojme sa to ukázať!
Peter Uherek, softvérový inžinier
Uplynulý rok bol nesmierne náročný. Tragédia poznačila nielen mňa, ale aj celú komunitu. Pamätám si, ako som celú noc pozeral do mobilu, sledoval správy, kontaktoval sa s kamarátmi a plakal.
Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Ako keby som nemohol byť viac ticho a tváriť sa, že sa ma to netýka. Rozhodol som sa, že už nechcem žiť v klamstve. Preto som sa vyoutoval pred rodinou.
