BRATISLAVA. Strany PS, KDH a SNS nemajú na prvý pohľad nič spoločné. Iba to, že sa v roku 2020 nedostali do parlamentu a teraz áno. Dohromady získali 30 percent voličských hlasov.
„Zdá sa mi, že tu vzniklo nové delenie,“ všimol si riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích. „Tretina elektrorátu potrestala vládne, ale aj opozičné strany. Je to trest za marazmus, ktorý tu zažívali zo strany vlády aj opozície,“ povedal.
„Akoby sme sa delili na tých, ktorí toho už majú dosť a chcú skúsiť niečo nové, a tých, ktorí politickým stranám ešte dávajú šancu,“ dodáva.
Politológovia a sociológovia upozorňujú už roky na to, že jedným zo znakov slovenskej spoločnosti je obrovská miera nedôvery v inštitúcie a politické strany.
Podľa výskumov, ktoré robí Inštitút pre verejné otázky, patria politické strany k najmenej dôveryhodným inštitúciám. No nedôvera sa prejavuje všade.
„Keď aj najdôveryhodnejší politik padol pod 50 percent, novým normálom sa stala nedôvera,“ hovorí Hřích.
Agentúra Focus robila v septembri prieskum, v ktorom sa pýtala na dôveru k zahraničným lídrom. Dokonca ani žiadny zahraničný líder nevychádzal viac dôveryhodný ako nedôveryhodný.
Politológ Peter Spáč z Masarykovej univerzity to považuje za unikát. Nesúhlasí však s názorom, že za vzostupom mimoparlamentých strán je práve nízka dôvera. „Nízka dôvera je akoby konštanta. Preto nízka dôvera nezohráva až takú rolu v konkrétnych voľbách, lebo ona je vlastne nízka stále,“ hovorí.
