BRATISLAVA. Čo má spoločné Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline a Vysoká škola poľnohospodárska v bulharskom Plovdive s diplomaciou, zahraničnou politikou či s medzinárodnými vzťahmi? Vôbec nič.
Čo teda ich absolventov – podpredsedu Smeru Juraja Blanára a niekdajšiu ústrednú tajomníčku Hnutia za demokratické Slovensko Zdenku Kramplovú spájalo počas ich kariéry s prácou ministerstva zahraničných vecí? Až do momentu, kým sa o nich uvažovalo ako o ministroch zahraničia, takmer nič.
Napriek tomu sa Kramplová so skúsenosťami redaktorky vydavateľstva Príroda stala v roku 1997 ministerkou zahraničných vecí v poslednej vláda Vladimíra Mečiara. Vtedajší premiér ňou nahradil diplomata Pavla Hamžíka, ktorý podal demisiu na protest proti zmarenému referendu o vstupe do NATO.
Kramplová zrejme nezostane poslednou šéfkou rezortu diplomacie bez primeranej kvalifikácie. Smer totiž plánuje podľa zdrojov SME z prostredia Ficovej strany, Hlasu a tiež SNS za ministra zahraničných vecí navrhnúť práve Blanára.
Ako bude vyzerať vláda? Návrat starých tvárí aj s ich kauzami, iní bez skúseností aj extrémisti Čítajte S Kramplovou ho spája nielen nedostatočná kvalifikácia na prácu v diplomacii, ale aj silná lojalita k straníckemu šéfovi.
„Cením si hlavne to, že Mečiar je náročný, naučí človeka disciplíne a naučí aj pracovať na sebe a na úlohách, ktoré dáva,“ hodnotila aj po rokoch Kramplová Mečiara, ktorému robila aj poradkyňu a riaditeľku Úradu vlády.
Blanár je zas jedným z najvernejších Ficových ľudí. Poslancom Smeru je od roku 2002, nikdy však nevykonával výkonnú funkciu vo vláde a k diplomacii mal najbližšie, keď bol dva roky podpredsedom zahraničného výboru parlamentu za vlády Ivety Radičovej a tiež z pozície podpredsedu parlamentu.
V porovnaní s Kramplovou je však Blanár vo výhode v tom, že patrí k najpopulárnejším politikom Smeru a v zahraničí môže vyvolávať dojem, že ho Fico rešpektuje.
Smer tak zvažuje do čela kľúčového ministerstva pre komunikáciu so spojencami z NATO a EÚ poslať bývalého predsedu Žilinského kraja, ktorého v zahraničí málokto pozná, ale google pri zadaní jeho mena ponúka množstvo jeho výrokov o tom, ako konflikt za východnou slovenskou hranicou nemá so Slovenskom „nič spoločné“.
Javí sa, že Smer nezopakuje svoj ťah z roku 2006, keď sa zaštítil rešpektovaným diplomatom. Vymenovanie Jána Kubiša do čela diplomacie malo vtedy zmierniť medzinárodný tlak na Smer, keď svoju prvú vládu vytvoril s SNS Jána Slotu, ktorá bola známa najmä odporom k Maďarsku a maďarskej menšine na Slovensku.
