BRATISLAVA. Za Smer kandidoval prvý raz už pred jedenástimi rokmi, no napriek štvornásobnému zvoleniu za poslanca je Boris Susko pre väčšiu časť verejnosti pomerne veľkou neznámou.
Možný minister spravodlivosti patril dosiaľ k nenápadným poslancom Smeru, ktorý bol v práve skončenom volebnom období podpredsedom ústavnoprávneho výboru.
V tejto funkcii sa mediálne zviditeľnil najmä návrhom, aby Národná rada vymazala video z rokovania tohto výboru, na ktoré si poslanci predvolali generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Vysvetľoval im vtedy svoju cestu do Moskvy na oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry i spôsob, akým využíva paragraf 363 Trestného poriadku.
Žilinka o svojom zásadnom rozhodnutí mlčí. Predčasný odchod z funkcie nevylúčil Čítajte „Domnievam sa, že rokovanie výboru bolo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku,“ vysvetľoval Susko vo februári minulého roka svoje pohnútky, ktoré ho viedli k spomínanému návrhu.
Vychádzal z toho, že výbor nemohol riadne rokovať, keďže opoziční poslanci urobili obštrukciu a zo zasadnutia odišli. Nepodarilo sa tak schváliť ani len program zasadnutia. To, že Žilinka na zasadnutí ostal a odpovedal na otázky poslancov, teda nepovažoval za rokovanie.
„Bola to len nejaká neformálna debata, nebolo to riadne rokovanie ústavnoprávneho výboru,“ vysvetľoval Susko.
Výbor sa stal v tom čase vôbec jediným miestom, kde Žilinka verejne vysvetlil svoju cestu do Ruska, keďže šéf prokuratúry rozhovory neposkytuje a s médiami komunikuje len obmedzene.
Susko so svojou požiadavkou na poslaneckom grémiu napokon nepochodil. Z obrany Žilinku však nepoľavil ani neskôr.
