BRATISLAVA. Josef Šipoš známy ako mastičkár strávil vo väzbe presne 999 dní. Ani zďaleka však nie je slobodný a pre jedenásť kilogramov marihuany, ktorú mu našli v dome, mu stále hrozí dlhoročný trest za mrežami.
Na slobode je monitorovaný úradníkom, ktorému sa musí hlásiť každé tri týždne. Nesmie vycestovať a testujú ho aj na konope, ktoré pestoval. Podľa svojej obhajoby z nich vyrábal masti. V januári ho čaká ďalšie pojednávanie, no teší sa, že aspoň najbližšie Vianoce strávi s rodinou.
Takmer tri roky za mrežami sa na jeho fyzickom zdraví odrazili. Pri našom rozhovore je bledý a rozpráva potichu. Hovorí o tom, čo všetko v leopoldovskej väznici zažil a aké tam mal podmienky. V náručí mu tam zomrel spoluväzeň.
V prípade konopného mastičkára pochybil súd trikrát. Prípad musia vyhodnotiť nanovo Čítajte Vysvetľuje, prečo začal pestovať konope, aj to, či ich niekedy niekomu predal. Spomína na svoje zadržanie a policajný zásah v jeho dome. Prezradil, koho z väzby volil a prečo sa obáva príchodu novej vládnej garnitúry.
Chce sa angažovať v občianskom združení, ktoré vzniklo na pozadí jeho prípadu, a robiť osvetu mladým. „No hlavnou úlohou bude poukázať na to, čo sa tu deje, a tlačiť na politikov, ktorých sme si zvolili. Chápem, že berú väzňov ako poslednú vec, ktorá by sa mala riešiť, ale to tak nie je,“ hovorí.
Väzba
Včera vás prepustili z väzby po takmer troch rokoch, aký je to pocit?
Veľmi zvláštny. Prežívam emócie šťastia, radosti, ale aj obáv, čo bude ďalej. Odzrkadlilo sa to aj na dnešnej noci, ktorú som strávil doma, že som nevedel zaspať. Po tom psychickom vypätí, ktoré tam bolo, tá úľava postupne dochádza.
Ako prvé som sa najedol z jedla mojej mamy. Tá slasť z jedla, ktoré má chuť a vôňu, je neopísateľná. Za tie tri roky sa stalo dosť vecí, ktoré som mohol sledovať len cez televízor, ako sú covid či vojna.
Predtým vám viacero žiadostí o prepustenie z väzby zamietli, čo si myslíte, že tentoraz zavážilo?
Zavážilo, že v mojom prípade nerozhodli dovedna už šesťkrát. Nevedia rozhodnúť v jednej veci, jedného obžalovaného, jedného skutku a stále sa nevieme dopátrať k nejakému právoplatného rozhodnutiu. Takto to argumentoval súd.
S akými ľuďmi ste sa delili o celu a aké ste tam mali podmienky?
Boli tam pre vraždy, drogy, lúpeže, prepadnutia, napadnutia.. Desiatky ľudí sa tam vystriedali za tri roky.
Bol som od minulého roka síce v inej cele, lebo sa spravil nejaký zákon o humanizácii väzenstva, ktorý asi nevyšiel pani Kolíkovej tak, ako predpokladala, keďže násilné trestné činy sa dostali na zmiernený režim a drogové trestné činy sa dostali na prísny. Ja som nikomu neublížil, ja som nikoho nezabil a ani nič zlé som nikomu nespravil, ale trpel som, akoby som bol vrahom.
No musím v prvom rade povedať, že prístup referentov a veliteľov je veľmi korektný, aspoň voči mojej osobe. Aj mi to pomohli nejako znášať, úplne bez problémov. Za tri roky som sa nestretol s nijakou buzeráciou. Oni robia, čo musia, systém je zlý.
Podľa mňa ľudia tam dosť trpia rôznymi maličkosťami, ktoré by sa dali poodstraňovať. Tie podmienky vo väzbe sú nastavené tak, že to je týranie ľudí.
Košičanovi namiesto legálneho HHCC prišlo konope. Jeho prípad odhalil medzery v legislatíve Čítajte Ako vyzerá denný režim?
O trištvrte na šesť budíček, v utorok je o pol šiestej, vzhľadom na veľkú eskortu, ktorá zbiera väzňov po celom Slovensku. Začína sa to budíčkom, kde vám rozsvietia, o trištvrte na sedem je sčítanie, kde musíte byť ustrojený a postaviť sa z ustlanej postele, skontrolujú vás len cez okienko, či tam počet na dverách sedí s počtom ľudí v cele.
O siedmej otvorí referent dvere, spýta sa, či máme nejaké listy na odoslanie, okolo jedenástej otvoria malú bufetku, cez ktorú vám podajú obed, potom sa to isté zopakuje o piatej a to je všetko.
Veľa ľudí si nevie predstaviť stráviť vo väzbe ani pár dní, čo vám pomáhalo?
Neskutočne mi pomáhali ľudia zvonka, kde Freepepo (občianske združenie) iniciovalo, aby ma podporili a táto podpora mi bola daná. Ja som bol azda jediný väzeň, ktorému prichádzala každý deň pošta.
Mám celú debnu v aute, asi tisíc listov, ktoré mi chodili z celej Európy, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Česka. Neznámi ľudia, ktorí mi písali. Na každý list som odpísal, to ma držalo psychicky nad vodou.
Ešte nejaké iné aktivity ste tam mali?
Prerobil som azda celú väzbu. To som aj súdu pri rozhodovaní o väzbe deklaroval, že som celé dve poschodia prerobil. Každá jedna cela nesie nejaký môj podpis.
Keď sa menili postele, rozoberal som staré, montoval som nové, muroval som odpady, maľoval som dvere, chodby, takže mne sa podarilo dostať sa do nejakej práce, čo vo výkone väzby nie je bežné. Aby ste sa náhodou nestretli s niekým, kto je vo vašom prípade obvinený.
Čo najhoršie ste tam zažili?
