BRATISLAVA. "Vlas-ti-zra-da! Vlas-ti-zra-da!" skandoval so zaťatou päsťou podpredseda Smeru Ľuboš Blaha na protivládnom proteste koncom januára 2022 - krátko predtým, ako parlament schválil zmluvu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi.
V Rusku a Bielorusku na hraniciach s Ukrajinou už bolo pripravených - vraj na vojenské cvičenie - vyše 150-tisíc ruských vojakov, čo je viac než pri najväčších vojenských cvičeniach Sovietskeho zväzu počas studenej vojny.
"Vojna na Ukrajine je jeden gigantický hoax, ktorý si vymysleli Američania, aby rozoštvávali a strašili Európu,“ burcoval Blaha aj o ďalšie dva týždne, keď prezidentský palác na znak solidarity vysvietili do ukrajinských farieb.
Keď najradikálnejší člen vedenia Smeru Blaha hovoril o "znásilnení slovenského národa okupačnými americkými vojskami", jeho šéf a predseda Smeru Robert Fico stál podporne na tribúne za ním.
"Nikto nikoho nejde napadnúť, žiadna vojna tu nebude," vylučoval odhodlane Fico celý február.
O štvrtej ráno 24. februára 2022 rozpútalo Rusko najväčší vojenský konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Inváziu na Ukrajinu však doteraz cynicky nazýva "špeciálna vojenská operácia".
Inokedy pohotový Blaha sa odmlčal. Stíchol aj Smer a tiež veľká časť dlhoročných sympatizantov Ruska vrátane dezinformačných a konšpiračných webov.
V prvých hodinách a dňoch sa mohlo zdať, že vojenská agresia ruského prezidenta Vladimira Putina na dlhý čas odstaví prokremeľskú vplyvovú kampaň na Slovensku. Ruská vojna na Ukrajine priamo popierala tvrdenia, ktoré sa jej kanálmi šírili v týždňoch pred jej vypuknutím a pripravovala ju tak o vierohodnosť.
Oslabenie dezinfoscény a najmä jej kľúčovej témy o priateľskom Rusku, ktorou mobilizovali voličov aj s Ruskom sympatizujúci slovenskí politici, však trvalo len krátko.
Putin vtedy nepoložil len základ pre okupáciu ukrajinských území. V skutočnosti vystaval aj jeden z hlavných pilierov rastúcej sily populistických politikov v Európe.
Toto je príbeh o tom, ako aj Putinovo Rusko pomohlo Ficovi 30. septembra 2023 vyhrať parlamentné voľby. Je to analýza, prečo sa práve lídrovi Smeru podarilo vyťažiť z vojny maximum, zatiaľ čo ďalší proruskí aktéri, ako extrémistická Republika, neuspeli. A tiež či deklarácie o zastavení vojenskej pomoci Ukrajine a zbližovaní sa s Ruskom budú skutočnou politikou Ficovej štvrtej vlády.
V analýze sa dočítate:
- prečo sa práve lídrovi Smeru podarilo vyťažiť z vojny maximum, kým iní proruskí aktéri neuspeli,
- aké námety z prokremeľskej propagandy v kampani Smeru fungovali najlepšie,
- prečo proruské motívy v kampani mohli zmobilizovať rozhodujúcu masu voličov, aby Smer dokázal zostaviť vládu,
- či budú deklarácie o zastavení vojenskej pomoci Ukrajine skutočnou politikou Ficovej štvrtej vlády.
Recept na víťazstvo vo voľbách? Ficova rétorika ladí s jeho vnútorným svetom
"Svet má štyri svetové strany", a preto chce vláda robiť politiku orientovanú nielen na západ, ale "aj na východ, sever a juh". Tento motív - už dovtedy Smerom niekoľkokrát vyslovený - Fico ako premiér rozprával študentom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ešte v roku 2007.
"Nemajme ideologické klapky na očiach, pre nás má svet štyri svetové strany," opakoval stále aktuálne motto svojej zahraničnopolitickej orientácie aj krátko po voľbách 2012, keď sa stal premiérom druhýkrát.
Aj po dvadsiatich štyroch rokoch od založenia strany operuje Fico stále s rovnakým motívom. "Treba sa pozerať na všetky štyri svetové strany, svet nemá iba západ," opakoval jedenásť dní pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Tento naratív v skutočnosti od počiatku podrýva ukotvenie Slovenska na Západe - v NATO a EÚ.
Fico politikou orientovanou na Východ nadviazal na tézu z čias vlád Vladimíra Mečiara (HZDS) z 90. rokov o tom, že Slovensko má byť "mostom medzi Západom a Východom." V skutočnosti išlo o otváranie priestoru pre ruský vplyv na Slovensku.
V diplomatických kruhoch sa zaužíval protiargument, že mosty sú prvou vecou, ktorá sa vo vojne vyhadzuje do vzduchu.
Voliči však Ficovi jeho postoj k Rusku veria už štvrtú dekádu aj preto, že je vo svojich sympatiách dlhodobo konzistentný. Platí to už od jeho študentských čias.
"Na každom predmete sa prvý hlásil, vždy mal poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Hovoril, že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci," spomínala v minulosti pre SME Katarína Šípošová, ktorá chodila s Ficom v rokoch 1978 až 1982 do gymnázia v Topoľčanoch. "Bolo nám to smiešne, v 80. rokoch už nebol režim taký tvrdý, objavovali sa aj opačné názory," dodala.
Keď na prelome tisícročí Fico odišiel z SDĽ a založil Smer, prijali ho v roku 2001 členovia ruskej vlády. Bol len radovým poslancom parlamentu, nezastával žiadne vládne funkcie a nemal ani žiadny vplyv na formovanie zahraničnej politiky na Slovensku.
Kontakty mu vtedy zabezpečil bývalý ruský veľvyslanec na Slovensku Sergej Jastržembskij a Fico sa tak dostal do priazne ruského prezidenta Vladimira Putina. Jastržembskij bol totiž v tom čase Putinovým špeciálnym zmocnencom. Fico tak získal prvé veľké kontakty s predstaviteľmi niektorej z veľmocí.
Keď sa v máji 2012 pripomínalo výročie skončenia druhej svetovej vojny, "pre spoluprácu s ruským veľvyslanectvom" Fico ako premiér pietny akt zorganizoval na 9. mája. Štátny sviatok je pritom na Slovensku a v ostatnej Európe 8. mája, keď vstúpila do platnosti kapitulácia Nemecka.
Koniec vojny 9. mája oslavujú len v Rusku, kde bol v čase kapitulácie už ďalší deň.
V máji 2014 sa Fico zastal ruského veľvyslanca, keď ho na oslavy výročia ukončenia druhej svetovej vojny odmietol pozvať primátor Liptovského Mikuláša. Bolo to krátko po anexii ukrajinského Krymu.
Fico odvtedy až doteraz neustále kritizuje protiruské sankcie Európskej únie. Tvrdí, že ruskú ekonomiku neovplyvňujú, zato Slovensko poškodzujú.
Ďalší pilier Ficovho svetonázoru -"žiadna spravodlivosť vo svetovej politike neexistuje, je to všetko o ekonomických záujmoch" - však tiež nevznikol až dodatočne. Vyslovil ho napríklad už v roku 2007 na rovnakej prednáške pred študentmi UKF v Nitre.
Aj preto Fico nemal problém s tým, keď niekdajšia firma jeho blízkeho priateľa Miroslava Výboha mohla ťažiť z miliónových kontraktov ako prostredník medzi Slovenskom a Ruskom pri servise slovenských stíhačiek ruského pôvodu MiG-29.
Kontrakty sa počas vlád Smeru predlžovali a Výbohova firma Willing bola do servisu stíhačiek zapojená až do ich uzemnenia v roku 2022.
Listy Bratčikovovi aj stretnutia na veľvyslanectve
Kontakty s Ruskom Fico a ostatní členovia Smeru rozvíjajú dlhodobo aj priamo u ruského veľvyslanca. V máji 2023 ambasádorovi Igorovi Bratčikovovi napísal Fico list a pozval ho na oslavy víťazstva nad fašizmom.
"Žiaľ, nacizmus dnes opäť dvíha hlavu," odpovedal ruský veľvyslanec. Rusko vojnu na Ukrajine ospravedlňuje takzvanou "denacifikáciou" krajiny.
Na ruskom veľvyslanectve Fico, ale aj bývalý sudca Štefan Harabin či predseda Republiky Milan Uhrík oslavovali v júni ruský štátny sviatok Deň Ruska. Prítomní boli aj prokremeľskí motorkári zo Slovenska zo skupiny Brat za brata.
Kontakty s ruskými predstaviteľmi Smeru slúžili aj na vyvolávanie dojmu u voličov, že sú medzinárodne akceptovanou stranou. Západní diplomati pritom na ruské veľvyslanectvo už roky nechodia, dvere tam majú otvorené len najvernejší sympatizanti Ruska.
"Pamätám si, že v minulosti bola ruská ambasáda oveľa otvorenejšia a organizovala príjemné diplomatické i kultúrne podujatia. Vzťahy s Ruskom sú od roku 2014 zaťažené jeho politikou k nášmu susedovi, Ukrajine," tvrdil po ruskej invázii na Ukrajinu pre SME bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš.
Ruské veľvyslanectvo je teraz podľa Demeša skôr "nepriehľadnou skrinkou".
Vďaka dlhodobým a neskrývaným dobrým vzťahom s Ruskom a jeho predstaviteľmi a autentickému presvedčeniu o potrebe dobrých vzťahov sa Ficovi podarilo udržať proruské postoje na verejnosti aj po začiatku vojny.
Podobným konzistentným príbehom sa nemohol pochváliť líder Republiky Milan Uhrík. Pred voľbami musel napríklad vysvetľovať, prečo bol v minulosti členom mládežníckej organizácie SDKÚ, pre ktorú bola podpora slovenského členstva v NATO a Európskej únii jedným z hlavných politických cieľov.
Republika sa napokon do parlamentu tesne nedostala. Ublížilo jej aj to, že sa svoju pozíciu strany s minimálnym koaličným potenciálom v závere kampane snažili jej politici zlepšiť umiernenejším slovníkom, čím však zrejme stratili aj pevnejšiu časť voličskej základne v prospech autentickejšieho Smeru, ale tiež SNS.
Proti USA, ale nie za každú cenu
Ako Fico otvorene sympatizuje s Ruskom, tak dlhodobo kritizuje americkú zahraničnú politiku. Pred septembrovými voľbami si na kritike Spojených štátov postavil jeden z hlavných motívov kampane Smeru. Vo vzťahu k USA však bol Fico ako premiér vždy skôr pragmatický.
"V Iraku nejde o princípy a Dzurindov kabinet ani raz nenašiel odvahu odsúdiť zabíjanie civilistov," tvrdil Fico v roku 2003 o vtedajšej vojne v Iraku pod vedením USA, keď slovenský parlament hlasoval o vstupe do NATO. Samotný vstup však ako poslanec napokon podporil.
Neskôr ako premiér Fico v Bielom dome ubezpečoval vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu, aká je spolupráca Slovenska a Spojených štátov dôležitá. Bol november 2013, do anexie Krymu zostávali tri mesiace.
„Sme strategickí partneri,“ hovoril Fico Obamovi. O deväť rokov neskôr, v čase historickej eskalácie napätia v susedstve Slovenska však spoluprácu vo forme obrannej dohody s USA tvrdo a s urážkami odmietol.
Dohodu pritom iniciovala jeho vláda v roku 2017. Aby sa Slovensko odpútalo od závislosti od Ruska, v roku 2018 podpísalo tiež zmluvu so Spojenými štátmi o nákupe vojenských lietadiel F-16 za 1,9 miliardy eur.
Fico, Blaha aj ďalší predstavitelia Smeru argumentujú americkými operáciami vo svete vždy, keď chcú zľahčiť ruskú inváziu. Na úrovni vyjadrení však neuplatňujú rovnako tvrdý postoj voči Rusom.
Keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym, Fico ho jednoznačne nepomenoval ako agresora. "Odmietame rinčanie zbraňami. Sme za diplomatické riešenie, “ vravel vtedy podobne, ako teraz reaguje na aktuálnu otvorenú vojnu proti Ukrajine. Od jej začiatku volá po okamžitom skončení bojov a podpísaní mierovej dohody, hoci by to znamenalo stratu okupovaných území Ukrajiny v prospech Ruska.
S rovnakými tvrdeniami pracujú aj ďalší s Ruskom sympatizujúci politici aj dezinformačné weby. Rusko tiež hovorí o ochote začať mierové rokovania až potom, ako Ukrajinci prestanú bojovať a uznajú "novú teritoriálnu realitu", teda stratu území.
Fico bol tiež rok po anexii jedným z mála politikov z Európskej únie, ktorí sa zúčastnili na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve v roku 2015.
Antipatia k Ukrajine však u Fica nemusí vyplývať len z jeho dlhodobých sympatií k Rusku. Analytik Alexander Duleba a ďalší zdroj z prostredia slovenskej diplomacie v októbri pre portál Politico opísali, že za ňou môžu byť jeho osobné skúsenosti s ukrajinskými predstaviteľmi z roku 2009, keď Európa čelila plynovej kríze.
Ukrajina vtedy pre spory s Ruskom zastavila tok ruského plynu na Slovensko. Keď Fico s delegáciou odletel do Kyjeva rokovať s vtedajšou premiérkou Juliou Tymošenkovou, Ukrajinci ich nechali tri hodiny čakať na stretnutie.
Následne Fica namiesto privátnej diskusie čakala Tymošenková v miestnosti s novinármi, kde pred zapnutými kamerami strávila dvadsať minút kritizovaním Fica za to, že sa v spore o plyn postavil na stranu Moskvy.
"Bola to absolútne nepríjemná situácia. Fico bol červený od hnevu. Bola to katastrofa," tvrdí vysokopostavený slovenský diplomat pre portál. "Bol ponížený," dodal.
Slováci potom odleteli do Moskvy, kde ich Putin privítal dôstojným ceremoniálom v pompéznom kremeľskom paláci. "Potom začal Fico zastávať otvorene protiukrajinský postoj,“ tvrdí Duleba pre Politico. Samotný Fico mu vraj povedal, že "nepotrebujeme podporovať Ukrajincov, Ukrajina nás nepotrebuje, nevedú s nami seriózne rozhovory" a tiež, že "je to osobné".
Tento príbeh z roku 2009 sa však vo verejnom priestore objavil až po septembrových parlamentných voľbách.
S ruskými motívmi by neuspel, ak by nemal obecenstvo
Pre Smer by nemalo zmysel stavať predvolebnú kampaň na priateľstve s Ruskom, ak by cieľová skupina voličov necítila proruský sentiment.
Jeho základy položil už Ľudovít Štúr. "Ruku na srdce, bratia, a odpovedzte: nebolo to práve Rusko, ktoré v našej smutnej minulosti svietilo ako maják v hlbokej noci nášho života?" pýtal sa v roku 1851 sklamaný Štúr.
Rakúsko-uhorský cisár František Jozef vtedy odmietol dať Slovákom autonómiu za pomoc pri potlačení povstania Maďarov v Uhorsku a v reakcii sa Štúr upol na vtedy rozšírenú predstavu všeslovanskej vzájomnosti, ktorá mala Slovensku zabezpečiť prežitie.
Štúr z Ruska vytvoril mýtus bezpečného prístavu pre celé generácie intelektuálov aj politikov na Slovensku. "Rusko sa malo stať jadrom všeslovanského štátu," vysvetľuje expert na ruské a ukrajinské reálie Duleba.
Okrem myšlienok štúrovcov k pozitívnemu vnímaniu Ruska prispelo aj štyridsať rokov socializmu, keď boli kritické prejavy k Sovietskemu zväzu potláčané. Na proruský sentiment naviazal aj Vladimír Mečiar (HZDS) v 90. rokoch.
"Keď nás nebudú chcieť na Západe, pôjdeme na Východ," rámcoval výsledky svojej niekoľkoročnej zahraničnej politiky Mečiar, keď bolo Slovensko v roku 1997 vylúčené z prístupových rokovaní do NATO.
Viac než tretina Slovákov (35,9 percenta oslovených) sa totiž na prelome tisícročí stále považovala za súčasť východnej kultúry. Ďalších 28 percent sa zas nevidelo na Západe, ale na pomedzí Západu a Východu. Vyplynulo to z prieskumu Slovenskej akadémie vied zverejnenom v roku 2003.
Ukazovanie sympatií k Rusku na časť voličov fungovalo aj za éry Ficovho Smeru po roku 2000. V tom čase však tieto názory vo verejnom priestore boli skôr na okraji, tvrdí analytik Daniel Milo.
Prieskum Inštitútu pre verejné otázky pre SME v roku 2014 ukázal, že drvivá väčšina (85,2 percenta) voličov Smeru súhlasila s tvrdením, že Rusko by nemalo zasahovať do ukrajinských záležitostí.
Po anexii Krymu v tom istom roku však nastala radikálna zmena. Rusko spustilo rozsiahlu hybridnú kampaň zacielenú na krajiny NATO.
Kremľom riadené médiá Sputnik a Russia Today a ich vznikajúce odnože v slovenčine a češtine začali obhajovať anexiu Krymu referendom, ktoré sa však dialo "pod hlavňami zbraní neoznačených zelených mužíčkov", hovorí Milo.
Pridali sa aj rôzne slovenské weby, ktoré podobné správy preberajú. O vtedajších udalostiach tvrdili, že Rusko sa neangažuje na odtrhnutí Donbasu od Ukrajiny, že zostrelenie malajzijského dopravného lietadla nezavinil ruský raketový systém Buk, hoci vyšetrovanie preukázalo opak.
V rámci dezinformačnej kampane sa šíria aj prikrášlené správy o pomeroch v krajine, o diktatúre Európskej únie, Bruselu a Západu, ktoré sa končia volaním po záchrane budúcnosti slovanských národov pod ochranou Ruska.
V roku 2018 napríklad tieto médiá tvrdili, že Američania plánujú prekaziť majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku útokom na ukrajinský Donbas, alebo aj to, že lietadlá NATO rozsievajú nad Poľskom látky spôsobujúce zdravotné problémy obyvateľstvu a jedinou nádejou pre Európu je vraj Rusko.
Cieľom tejto kampane bolo zahltiť západnú verejnosť klamlivými aj polopravdivými informáciami cez sociálne siete a konšpiračné weby. Občania tak stratili schopnosť posúdiť, čo sa v skutočnosti vo svete deje a čomu majú veriť. V takomto stave sú ľudia náchylnejší veriť zavádzajúcim až klamlivým interpretáciám udalostí.
Výsledkom je rozdelená spoločnosť, v ktorej strácajú podporu tradiční politici a do popredia sa dostávajú buď autentickí podporovatelia Kremľa, alebo populisti, ktorí vedia ako novú situáciu uchopiť - čo je prípad Roberta Fica a jeho Smeru.
Kampaň trvá dodnes a na Slovensku je najúspešnejšia zo všetkých krajín NATO.
Zásadný posun verejnej mienky v prospech Ruska potvrdzovali prieskumy už pred vojnou na Ukrajine. Tesne pred útokom vo februári 2022 agentúra Focus zmerala, že za nebezpečné zvyšovanie napätia na východnej hranici Ukrajiny viní 44,1 percenta ľudí NATO a Spojené štáty. Len 34,7 percenta považovalo za vinníka je Rusko, ktoré na hraniciach dovtedy zhromaždilo 130-tisíc vojakov.
Think-tank Globsec ešte v roku 2021 zaradil Slovensko do skupiny najviac proruských štátov strednej a východnej Európy, nazval ju "Objímači ruského medveďa".
"Väčšina Slovákov vníma Rusko ako obeť, Rusko je považované väčšinou za najdôležitejšieho strategického partnera a vnímanie Ruska ako veľkého slovanského brata v spoločnosti stále prevláda," vysvetľuje štúdia z minulého roka.
Po invázii na Ukrajinu sa tieto pocity ďalej prehĺbili. Podpora členstva v NATO klesla medzi rokmi 2022 a 2023 podľa meraní Centra pre demokraciu a odolnosť Globsecu zo 72 na 58 percent. Väčšina ľudí na Slovensku už nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku a 50 percent ich považuje USA za bezpečnostnú hrozbu.
"Sme poznačení politickým chaosom a zmätkami spôsobenými vládnou koalíciou v rokoch 2020 až 2023. To vytvorilo živnú pôdu na kampaň obviňujúcu Západ z vojny a podkopávanie podpory Ukrajine, ktorá našla odozvu u značnej časti obyvateľstva," vysvetlila v máji analytička Globsecu Karolína Klingová.
Fašisti sem, fašisti tam: Putinov námet pre volebnú kampaň Smeru
"Zapamätajte si, pani Čaputová, pán Kollár, pán Ódor a všetci ostatní vojnoví štváči a rusofóbni ľudia. Tam, kde sa pália knihy, tam sa budú páliť aj ľudia," dôrazne a so zdvihnutým prstom Fico pobádal dav vo Zvolene počas mítingu strany na sviatok SNP, kam Smer pozval aj ruského veľvyslanca.
Hovoril to ako odpoveď na informáciu "od ľudí", že na Ukrajine pália ruskú literatúru a študentom z Ukrajiny vraj vláda nedovoľuje navštevovať ruské univerzity. Vytváral tým implicitnú paralelu s nacistickým Nemeckom.
Po začatí ruskej invázie sa Smer sústredil na čiastkové témy, cez ktoré kritizoval svojich oponentov - vládu Eduarda Hegera a najmä prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Čaputovú spolu s Blahom častoval konšpiračnou skratkou o tom, že je "americká agentka", na jednom z mítingov Fico ani Blaha nezasiahli, keď dav nahradil slovo "agentka" vulgarizmom.
Hoci sa za dvanásť rokov vlád Smeru dokázateľne rozpredávala armádna technika, Smer mobilizoval voličov na nesúhlase s darovaním systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine, ktorý bol už dávnejšie za hranicou svojej životnosti.
„Bývalý premiér Slovenskej republiky Robert Fico, známy aj pre svoje proruské názory, šíri správy o tom, že Slovensko stratilo ‚vysokokvalitný multimiliónový obranný systém’ pre Ukrajinu a Spojené štáty. Taktiež tvrdí, že ‚Slovensko je ťahané do vojny na Ukrajine’. Politik však, samozrejme, neuvádza, kto proti komu v tejto vojne bojuje,“ uvádza mesiac a pol po invázii ukrajinská Rada národnej obrany a bezpečnosti.
Od tvrdení, že Rusko na Ukrajinu nezaútočí, prešli politici Smeru k interpretácii, že vojna je vecou vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou a za vinníka konfliktu Fico označoval Spojené štáty.
Smer aj spriaznené dezinformačné médiá doteraz opakujú rámcovanie Kremľa, že ku konfliktu by nedošlo, ak by sa NATO na prelome tisícročí nerozširovalo na východ, teda aj o Slovensko ako člena.
Súčasťou neoficiálnej aj riadnej volebnej kampane Smeru boli úmyselné urážky spojencov, ktorí sú aj hlavnými ekonomickými partnermi Slovenska.
Fico na tlačovej konferencii nazval nemecké ozbrojené sily „Wehrmachtom“, čo je názov nemeckej armády v ére Tretej ríše. Neskôr kritizoval nemecké záujmy formuláciou, že sú „über alles“, čo bol odkaz na hymnu nacistického Nemecka.
Radikalizovanie voličov by zrejme nebolo také úspešné, ak by Putinova invázia nevyvolala ešte väčší nárast inflácie, ktorá v predvolebnom roku dosiahla na Slovensku dvadsaťročný rekord. Ceny potravín, pohonných látok aj energií výrazne narástli.
Smer prepracovaným marketingom obviňoval za zdražovanie vládu, na jednej z tlačoviek vo februári 2023 šermoval Fico dvoma rožkami, aby poukázal, ako reťazce údajne kamuflujú ceny tým, že znižujú gramáž potravín.
„Navštívili sme obchodné reťazce a kúpili sme dva totožné rožky. Jeden rožok váži 50 gramov a druhý rožok váži 40 gramov. Za tú istú cenu ponúkajú podobné výrobky, no jeden je o 20 percent ľahší,“ tvrdil Fico.
Sociálne ladené témy potom striedal so svojimi komentármi k dianiu na Ukrajine. Vyplývalo z nich, že situácia sa zlepší, ak Ukrajina prestane bojovať a začne rokovať o mieri. Globsec analýzou sociálnych sietí dospel k záveru, že Smeru vo finálnej časti volebnej kampane za obdobie od júna do septembra 2023 výrazne pomáhali rôzni prokremeľskí aktéri ako facebooková skupina proruskej motorkárskej skupiny Brat za brata či internetová stránka s videoreláciami TV Slovan.
Najčastejšou témou boli podľa správy Globsecu kultúrne a historické väzby na Rusko a Sovietsky zväz, ale aj naratívy obviňujúce NATO či USA z rozpútania vojny na Ukrajine.
"Solženicyn vedel, k čomu povedie expanzia NATO. Cieľom NATO a USA je ovládnuť a podriadiť si Rusko. Vojnu vo svojej prapríčine spôsobila expanzia NATO. Nesmieme zabúdať, že celá ukrajinská tragédia vznikla pre spor o začlenenie tohto strategicky kľúčového štátu do NATO," pomenúva Globsec konkrétne témy posolstiev.
Ako z toho Smer vyťažil vo voľbách?
Podľa exit pollu agentúry Focus upraveného podľa skutočných výsledkov volieb, sedemnásť percent voličov Smeru vo volebný deň uviedlo, že Ficovej strane dali hlas práve pre "ochranu národných záujmov". Ide o skupinu vyše 115-tisíc voličov.
Smer v kampani často prepájal antiukrajinské a proruské témy s budúcou "suverénnou a slovenskou" zahraničnou politikou, ktorú sa chystal realizovať, ak by zostavil vládu.
Hoci nie je možné presne určiť, aká časť z týchto voličov sa rozhodla pre Smer, práve pre tieto očakávania, ak by to tak bolo, Ficovej strane by dopomohli k zisku asi šiestich poslaneckých mandátov. Vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS má pritom v parlamente väčšinu len o štyroch poslancov.
Bola to len kampaň?
Deň po parlamentných voľbách stál v centrále Smeru na Súmračnej ulici v Bratislave pred novinármi iný Fico než počas volebnej kampane. Pokojným a zmierlivým tónom odpovedal aj na kritické otázky.
"Potrebuje Slovensko upokojiť situáciu," tvrdil Fico. "Som za normálne vzťahy," netradične odkázal médiám, na ktoré počas kampane útočil. Fico sa aj pred zahraničnými novinármi snažil vyslať signál, že krajinu nebude riadiť podľa expresívnych predvolebných hesiel.
Aj keď definitívne plány Ficovho kabinetu budú známe až po zverejnení a schválení programového vyhlásenia vlády parlamentom, niektoré zámery už strany koalície komunikovali.
"Budeme všetko robiť preto - aj na pôde EÚ - aby sa pristúpilo k mierovým rokovaniam. Ďalšie vzájomné zabíjanie nikomu neprospieva. Sme mierová strana," tvrdil Fico s tým, že Slovensko už bude pomáhať Ukrajine len humanitárne a pri obnove krajiny.
Už teraz je však zrejmé, že vláda úplne vojenskú pomoc nezastaví. Štátny výrobca húfnic Zuzana 2 - Konštrukta Defence - totiž už realizuje najväčší kontrakt v histórii podniku za takmer sto miliónov eur. Ukrajine do konca roka dodá prvé tri húfnice, ostatných trinásť kusov poskytne v budúcom roku.
Rovnako by vláda nemala zastaviť výrobu veľkokalibrovej delostreleckej munície pre Ukrajinu v pološtátnom podniku ZVS Holding, ktorá vďaka dopytu tento rok vyprodukuje 50-tisíc kusov - viac než raz toľko nábojov než v každom z predošlých rokov. Vláda by snahou ovplyvniť tieto zákazky ohrozila desiatky až stovky pracovných miest v Dubnici nad Váhom a poškodila podnikanie spoluvlastníka ZVS Holding - skupiny Czechoslovakia group českého zbrojára Michala Strnada.
Smer od volieb tvrdí, že zahraničnopolitická orientácia krajiny sa meniť nebude a Slovensko zostane členom EÚ a NATO. Strana Petra Pellegriniho sa situuje do pozície strážcu zahraničnej politiky a tvrdí, že ak by došlo k zmene, Hlas z vládnej koalície odíde. Vystúpenie z euroatlantických štruktúr však nebolo predmetom pred- a povolebných obáv o vychýlenie zahraničnej politiky štátu - tie sa skôr týkajú toho, ako sa Slovensko bude správať v rámci EÚ a NATO, napríklad v budúcnosti pri schvaľovaní členstva pre Ukrajinu.
Fico pred zasadnutím lídrov členských krajín EÚ v Bruseli koncom októbra tvrdil, že by Ukrajine nebránil v členstve v EÚ, musí však splniť bez ústupkov všetky podmienky tak ako v minulosti Slovensko. Členstvo Ukrajiny v NATO kategoricky odmieta.
Určitý odklon od doterajšej bezpečnostnej a zahraničnej politiky naznačuje už samotný výber ministra zahraničných vecí. Podpredseda Smeru Juraj Blanár patrí k Ficovým najvernejším spolupracovníkom. Rovnako ako on volá na Ukrajine po mieri a tvrdí, že vojna sa Slovenska netýka.
Patril aj ku kritikom vyhosťovania ruských agentov s diplomatickým krytím z ruského veľvyslanectva v Bratislave.
Fico už tiež pripustil, že jeho vláda zváži zaviesť nový režim pre mimovládne organizácie, aby museli mať povinne označenie zahraničných agentov, ak majú príjmy zo zahraničia. Rovnaký režim funguje v Rusku a v Maďarsku.
Na Ulici Borisa Nemcova niet dôvodu na zlú náladu
Dva dni po voľbách si vtedy dosluhujúci minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský predvolal zástupcu ruského veľvyslanectva, sídliaceho na ulici pomenovanej podľa Putinovho kritika Borisa Nemcova. Dôvodom bolo odhalenie dovtedy nevídaného zásahu Ruska do slovenských volieb.
Slovensko najskôr v polovici septembra vyhostilo z ruskej ambasády "osobu s diplomatickým krytím". Minister Wlachovský tvrdil, že agent tu mal vybudovanú sieť spolupracovníkov a snažil sa ovplyvňovať verejnú mienku a "situáciu v predvolebnom období".
Potom počas volebného moratória riaditeľ Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie Sergej Naryškin odkomunikoval konšpiračnú teóriu, že Spojené štáty v čase pred parlamentnými voľbami zintenzívnili svoje zasahovanie do vnútorných záležitostí na Slovensku.
Výsledok volieb však môže ruský veľvyslanec Bratčikov považovať za priaznivé. Dve z troch koaličných strán tvoria politici sympatizujúci s Ruskom a kritizujúci Ukrajinu a jej prezidenta Volodymyra Zelenského.
Zo všetkých možných scenárov ide z pohľadu Ruska o jednu z troch najlepších možností, ako mohli voľby dopadnúť. Lepšie by bolo už len to, ak by v koalícii so Smerom namiesto Hlasu bola Republika, prípadne ak by Smer a SNS dokázali vládu zložiť len vo dvojici.
Zástupca ruského veľvyslanectva podľa Wlachovského jeho námietky k zasahovaniu do volieb odmietol. Bývalý minister obrany Jaroslav Naď pritom tvrdí, že išlo len o špičku ľadovca úspešnej a naďalej pokračujúcej vplyvovej kampane Ruska na Slovensku.
Tento článok vznikol v rámci The Eastern Frontier Initiative (TEFI), spoločného projektu nezávislých vydavateľských domov v Strednej a Východnej Európe k témam regionálnej a európskej bezpečnosti. TEFI má za cieľ podporiť zdieľanie vedomostí a prispievať k lepšej odolnosti európskej demokracie.
Členmi konzorcia sú 444 (Maďarsko) Gazeta Wyborcza (Poľsko), SME (Slovensko), PressOne (Rumunsko), and Bellingcat (Holandsko).
Projekt TEFI je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
