BRATISLAVA. "Boris, tak čau," zakričal Richard Sulík Borisovi Kollárovi (Sme rodina), ktorý v tej chvíli už niekoľko sekúnd nebol predsedom parlamentu. Kým si novozvolený šéf Národnej rady Peter Pellegrini sadal na svoje nové miesto, Kollár opúšťal plénum bez pozornosti.
Sulíkov impulz však poslancov zobudil. Sála mu zatlieskala, Kollár zakýval.
Vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS v stredu ovládla parlament, keď jej počas nového volebného obdobia budú patriť nielen tri zo štyroch postov vedenia Národnej rady, ale aj dvanásť z celkovo 19 predsedov parlamentných výborov.
Z výsledku volieb pritom vyplýva, že opozícia mala získať vedenie v ďalších dvoch výboroch navyše. Koalícia sa poistila aj tým, že v každom výbore bude mať o dvoch poslancov viac než opozícia, hoci podľa volebnej matematiky by mali mať väčšinu len o jedného poslanca.
Uprostred ustanovujúcej schôdze parlamentu sa zároveň moci po štvrtý raz chopil predseda Smeru Robert Fico. Prezidentka Zuzana Čaputová ho vymenovala aj s celou vládou - najkrehkejšou, akú doteraz viedol.
Prevahu v pléne parlamentu jej totiž budú zabezpečovať len štyria poslanci. Bude ich 79 , minimálna väčšina je pritom 76.
Najmä líder SNS Andrej Danko sa preto pokúša do vládnych funkcií vyslať čo najviac nečlenov strany, ktorí sa vo voľbách prekrúžkovali do parlamentu. Nahradili by ich straníci.
Denník SME pripravil odpovede na kľúčové otázky.
V článku sa dozviete odpovede na otázky:
Ako môže krehká koaličná väčšina vydržať štyri roky?
Aby šéf SNS Danko dokázal garantovať Ficovi a Pellegrinimu stabilné vládnutie počas štyroch rokov, okamžite začal podnikať kroky, aby do parlamentných lavíc dostal viac lojálnych členov vlastnej strany.
