Na schodoch školy sa tiesnia deti. Stoja aj na trávniku a príjazdovej cestičke. Čoskoro sa otvorí vchod, ony vbehnú na chodbu a rozídu sa do tried.
Nie je začiatok školského roka, a nie je ráno. Sme v Jarovniciach v čase obeda, keď sa striedajú zmeny. Časť detí odchádza z vyučovania a na ich miesto prídu ďalší spolužiaci z prvého stupňa. Jedenásť tried prvého stupňa sa učí ráno, sedemnásť poobede.
Vchádzajú do kontajnerovej budovy, aké sa stavajú na mieste humanitárnych katastrof. Tu je takáto stavba nie dočasným riešením, ale s dostavbou a dvoma ďalšími poschodiami slúži ako ďalšia budova základnej školy, kam chodí spolu s druhým stupňom až 1183 žiakov.
„Vlastne o dvoch viac, ich rodiny sa vrátili z Belgicka,“ vysvetľuje riaditeľka Mária Pavlíková.
Boli sme sa pozrieť, ako fungujú školy, kde sa žiaci učia na zmeny. Prečo nemajú miesto pre všetkých už ráno? Ako riešia riaditeľky problémy s priestorom a rozvrhom? Ako sa rodičia vyrovnali s tým, že aj malé deti chodia na vyučovanie poobede? Kedy chce štát dvojzmenky odstrániť a ako sa mu v tom darí?
Všade samé triedy
V Spišskom Štiavniku predelili triedy drevenými priečkami, aby vytvorili nové miestnosti. Na triedy zmenili aj uhliareň, šatne, kabinety, bývalú izbu tradícií aj sklad učebníc. Telocvičňu nemajú, cvičia na chodbe alebo na dvore.
Ako nám povedali pred časom vo Varhaňovciach v Šariši, sú radi, že majú kde učiť. Telocvičňa či jedáleň sú druhoradé.
Keď prechádzame chodbami školy v Spišskom Štiavniku, druhá zmena sa už v niektorých triedach začala učiť. Na chodbách sedia pri stolíkoch kde-tu deti s učiteľmi a vedú doučovanie. Priestorové problémy limitujú aj družinu či krúžky.
