BRATISLAVA. Keď končiaci minister životného prostredia Milan Chrenko robil odpočet svojho päťmesačného pôsobenia, povedal, že jeho agenda je najdôležitejšia vo vláde. Možno zámerne zveličoval, no v posledných rokoch váha ministerstva skutočne narástla.
Ministerstvo má jeden z najväčších balíkov peňazí na prerozdeľovanie. Eurofondy, plán obnovy, Environmentálny fond či Modernizačný fond ponúkajú miliardy eur, ktoré sa budú čerpať v najbližších rokoch.
Rastie aj politická váha ministerstva. Ochrana medveďa, reforma národných parkov či dekarbonizácia priemyslu sa čoraz častejšie stávajú agendou politikov.
Zároveň musí ministerstvo hľadať odpovede na jednu z najväčších globálnych výziev súčasnosti - ako sa prispôsobiť klimatickej zmene.
Vymenovanie Tomáša Tarabu za ministra vyvolalo rozpaky. Ochranári mu vyčítajú, že ako opozičný poslanec, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke extrémistickej ĽSNS, aktívne vystupoval proti rôznym zákonom o ochrane prírody alebo bol spoluautorom zákonov, ktoré ju oslabovali.
Do iniciatívy proti vymenovaniu Rudolfa Huliaka, Filipa Kuffu a neskôr Tarabu za ministra sa zapojilo 60 organizácií a viac ako 50-tisíc občanov.
Taraba chcel o svojich víziách hovoriť začiatkom tohto týždňa, nakoniec tlačovú besedu zrušil. Jeho detailnejšie predstavy budú zrejmé asi až z programu vlády, ktorý má pripraviť do polovice novembra.
Z doterajších vyjadrení Tarabu či nového štátneho tajomníka Filipa Kuffu však vyplýva, že v politike ministerstva nastanú podstatné zmeny.
Rieši aj zamestnanosť
"Ministerstvo bude chrániť prírodu, ale nebudeme sa pozerať na človeka ako na niečo, čo je pre prírodu väčšou hrozbou. Človek má nejaké spoločenské požiadavky na priestor, v ktorom žije,“ hovorí Taraba.
Úlohy ministerstva chápe širšie, ako je ochrana prírody.
