Autorka pracuje ako dokumentaristka pre OZ Post Bellum.
Pred 105 rokmi, 11. novembra 1918, sa oficiálne skončila prvá svetová vojna. Tento dátum si každoročne pripomíname ako Deň vojnových veteránov.
Symbolom tohto sviatku sa stali kvety vlčieho maku. Zaslúžil sa o to kanadský chirurg John McCrae, ktorý nimi vo svojej básni V poliach Flámska pokryl hroby spolubojovníkov.
Na Slovensku si pripomíname najmä príbehy vojnových hrdinov a hrdiniek, ktorí bojovali počas druhej svetovej vojny v Slovenskom národnom povstaní, ale aj v zahraničných jednotkách. Prečítajte si príbehy pamätníkov, ktorí sa postavili proti nacizmu, z archívu Memory of Nations od občianskeho združenia Post Bellum.
Štyri kohúty v hodnote ľudského života
Začiatkom vojny v roku 1939 mal Július Kusý (*1926 – †︎2021) 13 rokov. Staral sa o školské povinnosti, prácu na gazdovstve a svoje ovečky. Práve sa učil za zámočníka, keď v rodnej Omastinej, ale aj Uhrovci a pri Bánovciach nad Bebravou začali vznikať partizánske skupiny.
Július Kusý za mladi. (zdroj: Post Bellum)Mladí chlapci sa stretávali s vojakmi, čo prichádzali z frontu a rozprávali im svoje príbehy. Pomáhali im zháňať ošatenie, lieky a vybaviť nové doklady. Aj oni chceli pomáhať. Vedeli, že vojna ich neminie. Pridali sa preto k partizánom.
Začínali tak, že pomáhali vybavovať doklady politicky alebo rasovo prenasledovaným a sovietskym utečencom. Nové doklady vystavovali notári, samozrejme, nie zadarmo.
Raz sa Júliusovi nové doklady podarilo vybaviť výmenou za štyri kohúty, ktoré mu darovala kamarátova manželka. V tom čase mali tie štyri kohúty hodnotu ľudského života.
So zbraňou v ruke
Odbojové akcie proti ľudáckemu režimu pripravoval Okresný výbor Komunistickej strany so sídlom v Uhrovci už od roku 1943. Po vyhlásení SNP nastúpili do partizánskych oddielov obyvatelia uhrovskej, slatinskej doliny a Miezgoviec a 30. augusta 1944 vyhlásili obnovenie Československej republiky. Tieto spojené partizánske oddiely ovládli prakticky celý vtedajší okres Bánovce nad Bebravou.
Július dostal do rúk zbraň hneď po vypuknutí Povstania koncom augusta 1944. Hovoril jej „karabína“. V polovici septembra 1944 sa z partizánskych oddielov rozkazom Hlavného štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve utvorila Partizánska brigáda Jana Žižku pod velením Teodora Polu. Brigáda mala spočiatku 900 členov, neskôr až 1600 a medzinárodné zloženie. Bojovali v nej občania Sovietskeho zväzu, Poliaci, Juhoslovania, Bulhari, Maďari či Francúzi.
Július s ďalšími mladými partizánmi dostávali spočiatku jednoduché úlohy. Zháňali najmä proviant a lieky pre ranených, pozorovali okolie či odovzdávali správy.
Pamätník Július Kusý. (zdroj: Post Bellum)„Keď vypuklo Povstanie, každý robil, čo vedel. My sme im pomáhali, správy donášali. Dávali nám úlohy, čo bolo treba. Hlásili sme, čo sa deje v meste, a zisťovali sme nepriateľské živly,“ spomína.
Július Kusý sa so svojím oddielom spočiatku pohyboval v blízkosti svojho domova, neskôr sa regiónom Júliusovho oddielu stali Strážovské vrchy. Pamätá si, že prešiel Zliechov, Čičmany, Kamennú Porubu, Valaskú Belú, Valču či Gápel. Všetko peši po vlastných nohách.
Prespávali po dedinách u ľudí alebo v horách. Hlavnou úlohou partizánskych skupín v Strážovských a Inoveckých horách bolo najmä stráženie vstupov do Rajeckej a Turčianskej doliny a horských priechodov. Narušovali akcie nemeckých vojsk, likvidovali nemecké transporty a uskutočňovali rôzne diverzné akcie. Pri bojových potýčkach zahynulo aj množstvo Júliusových kamarátov. Pochovávali ich v obciach, kde sa práve nachádzali.
