Ochranárov nazýva aj ekoteroristami a tvrdí, že vyciciavajú milióny eur na „nezmysly“ ako ochrana lesov, zvierat, rastlín. Nový minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) znova šíri nenávisť a zvyšuje pravdepodobnosť útokov na ochranárov, hovorí ekológ ERIK BALÁŽ. „Zažili sme tu napríklad šírenie nenávisti voči novinárom a potom vraždu Jána Kuciaka. Môjmu bratovi, takisto ochranárovi, vypálili dom v roku 2009 a určite to bolo pre jeho aktivity v oblasti ochrany prírody. Útoky už zažili viacerí ochranári,“ hovorí.
Súčasne si myslí, že ministrov pohľad na svet je úplne spiatočnícky. „Netuším, akú má víziu o budúcnosti regiónov a národných parkov. Ale viem, ako to funguje všade na svete: keď príde človek do Afriky, uvidí, že tam národné parky skutočne chránia prírodu, neťaží sa v nich a nepoľuje, rovnako môže ísť do Japonska, Ameriky či do Poľska. Tam všade to funguje. Len u náš nie. Sme v tom jedni z najhorších na celom svete. Rozvojové krajiny to robia lepšie ako my. A nový minister neprinesie nič nové,“ vraví.
V rozhovore sa dočítate:
- ako vníma vyjadrenia nového ministra životného prostredia a prečo ho považuje za nekompetentného,
- prečo sa demagógom darí štvať ľudí v regiónoch proti ochrane prírody,
- prečo je na tom Slovensko horšie ako Keňa alebo Tanzánia,
- prečo má zmysel chrániť horské lesy a hlucháňa v nich.
Nový minister životného prostredia Tomáš Taraba sa nikdy nevenoval ochrane prírody, naopak, bol podnikateľ, lobista pre investičné projekty a manažér v podnikaní. Po nástupe do funkcie prijal šéfa hlinikární a tiež vyhlásil, že automobilky môžu od ministerstva očakávať „absolútnu podporu“. Aký signál tým chce vyslať?
Prvé kroky ministra životného prostredia si viem predstaviť úplne inak. Nestretol sa s vlastnými ľuďmi v mnohých rezortných organizáciách alebo so svojimi podriadenými, ale s podnikateľmi. Samo osebe by to nebol problém.
Na Slovensku sú obrovské podniky a tie sú ovplyvňované rôznymi reguláciami z rezortu životného prostredia. Pravidlá komunikácie s nimi by však mali byť transparentné, predvídateľné a nie také, že za ministrom budú chodiť vybavovači.
Dnešný minister životného prostredia je však človek, ktorý problematike životného prostredia vôbec nerozumie, nikdy sa jej nevenoval, nemá s ňou nič spoločné. Pôsobil v úplne inej oblasti. Nepozná ani európsku legislatívu tejto problematiky. Okrem toho by mal chápať aj ekologické procesy, medzinárodné záväzky.
Nezmyselné projekty a zneužívanie? Koľko peňazí skutočne vyplatil envirorezort mimovládkam Čítajte Sme však v 21. storočí a celý svet ohrozuje klimatická kríza. Máme ministerstvo životného prostredia na to, aby propagovalo automobilky?
Takýto signál voči spoločnosti je, samozrejme, zlý, pretože tým hovorí, že ochrana životného prostredia ho nezaujíma, ale záujmy automobiliek áno. Dajú sa pritom hľadať riešenia v prospech ekológie aj podnikateľského prostredia.
My však nevieme, čo chce robiť. Minister len vyslal signál svojim voličom, ktorí majú radi svet s dieselovými autami a nechcú ho stratiť.
Erik Baláž (1978)
- vyštudoval ekológiu lesa na Technickej univerzite vo Zvolene,
- bol aktívny v kampaniach zoskupenia VLK pre ochranu prirodzenej prírody, zohral kľúčovú rolu v kampani na ochranu Tichej a Kôprovej doliny v Tatrách,
- je autorom filmov Strážca divočiny (2009), Vlčie hory (2013) a trilógie Tajomné Karpaty, držiteľ ocenenia Biela vrana,
- v roku 2020 kandidoval za koalíciu PS/SPOLU, v roku 2021 oznámil odchod z politiky,
- je spoluorganizátorom iniciatívy My sme les, ktorá vznikla pre ochranu národných parkov a vzácnych lesov proti masívnej ťažbe.
Podľa ministrovej logiky sú aktivity environmentalistov, citujem, „presadzovanie nevedeckej zelenej politiky, ktorá považuje zviera za viac ako človeka“. Je to tak?
Je to nezmysel. Čo iné sa dá k tomu povedať. Vymyslel si nejakú svojskú definíciu, ktorá nedáva zmysel. Znova šíri nenávisť a to sa môže skončiť zle. Zažili sme tu napríklad šírenie nenávisti voči novinárom a potom vraždu Jána Kuciaka.
Môjmu bratovi, takisto ochranárovi, vypálili dom v roku 2009 a určite to bolo pre jeho aktivity v oblasti ochrany prírody. Útoky už zažili viacerí ochranári. Týmto šírením nenávisti minister len zvyšuje pravdepodobnosť útokov na ochranárov.
Takto agresívne nevystupovali voči ochranárom ani komunisti, ktorým bola tiež ekológia tŕňom v oku.
Nikto nikdy nepovedal, že považuje zviera za viac ako človeka.
To, čo my ekológovia hovoríme, je, že potrebujeme chrániť životné prostredie, pretože je to naše životné prostredie. Keď si zničíme lesy, môj syn alebo vnuk už nikdy neuvidí hlucháňa.
Etická otázka stojí tak, či máme právo vyhubiť nejaký druh. A to má byť ekoterorizmus? Súčasne však, keď si vyrúbeme horské lesy, nebude to len hlucháň, ktorého to ovplyvní. Budeme mať povodne a budeme mať sucho. A je predsa v prospech človeka, aby neboli povodne a sucho.
Na zadržaní vody sa podieľajú napríklad aj mokrade, ktoré potrebuje korytnačka močiarna. O týchto benefitoch hádam netreba nikomu, kto si uvedomuje nebezpečenstvo klimatickej krízy, hovoriť. Vďaka ochrane lesov uniká do atmosféry menšie množstvo oxidu uhličitého. Ide teda o našu budúcnosť, naše prežitie.
Ochranár Erik Baláž. (zdroj: Roland Gockel)Lenže ministerstvo životné prostredia preberajú ľudia, ktorí popierajú aj klimatickú zmenu.
To je práve dôkazom o ich nekompetentnosti. Samozrejme, každý môže mať svoj názor, ale ak si Tomáš Taraba, Filip Kuffa či Rudolf Huliak myslia, že rozumejú fyzike atmosféry lepšie ako rezortní experti na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, ktorý je ich podriadenou inštitúciou, ako ju chcú riadiť?
